Everything has changed

32.časť

Ronnie

Neviem čo sa dialo, ale Justin sa mi zdal byť čudný. Sledovala som ho, pretože ja som sedela na posteli a on bol oproti mne a pozeral sa do zrkadla. Nebolo to však tak, ako to robí zvyčajne. Inokedy tam stojí aj pol hodinu, obzerá sa a upravuje si vlasy dokým mu nestoja tak, ako sa mu to páči, no teraz nie. Len si vzal do rúk gél, pár krát si po nich prešiel potom ho zavrel a zaniesol naspäť do kúpelne. Vstala som a išla som za ním. Doslova sa ma zľakol, ked ma uvidel postávať vo dverách. 

"Justin, čo sa deje?" Spýtala som sa ho. Vyhýbal sa môjmu pohľadu. "No tak, chcem vedieť čo sa deje." 

"Ronnie" Viem, že sa snažil usmiať, ale nebol to skutočný úsmev. "Nič sa so mnou nedeje, naozaj." 

"Ja už viem." Ukazovákom som sa udrela po čele, ako keby som zistila niečo, čo sa ľudia snažili zistiť už neviem ako dlho. "Takto sa správaš preto, lebo si ešte stále nestrávil čo sa za posledný deň stalo však? Ja viem Justin, že je úplne nenormálne koľko dievčat prišlo na koncert a ako ťa zbožňujú, ale to je úžasné! Musíš tomu uveriť, lebo toto je skutočnosť."

"Oh áno, jasné.." zakoktal sa. "..presne toto mi je Ronnie. Je to neuveriteľné." Prešiel okolo mňa a vrátil sa naspäť do izby. Zo šatníka si začal vyťahovať rifle, dal si dole pyžamové nohavice a vymenil si ich za ne. Na sekundu som sa pozrela do zrkadla a ked som sa opäť otočila na neho, tak tam už nebol.. Počula som zabuchnutie dverí našej izby a Justin bol preč..

"Hej, Ronnie!" Zrazu sa rozrazili dvere na mojej izby a v nich sa ukázal Fredo.

"Preboha debil!!" Vykríkla som a začala som ho udierať do hrude. "Skoro som dostala infarkt! Uvedomuješ si, že som tu kľudne mohla byť teraz vyzlečená, pretože som ešte stále v pyžame, ale nie ty mi hned rozrazíš dvere, ako keby toto nebola ani moja izby!" Dokým som dohovorila, tak som z pľúc stratila všetok kyslík. 

"Upokoj sa, nič zlé som nemal v úmysle." Zasmial sa. "Len ma napadlo, či by si nechcela dnes niekam skočiť s Justinom. Včera sa to trocha nevydarilo, kedže sme išli pre veci naspäť do domu, ale Scooter mi pri raňajkách teraz hovoril, že by ste večer mohli vypadnúť. No vraj opatrne, aby vás nevideli ved vieš." 

"Jasné, toto je skvelý nápad. Justinovi si to hovoril?" 

"Ešte nie, prekvap ho." Usmial sa na mňa a zavrel za sebou dvere. Fajn, takže toto vyzerá na zaujimavý večer. Pomyslela som si v sebe. Vzala som si svoje šaty a išla som sa aj ja prezliecť, predtým ako som sa išla naraňajkovať. 

Justin

Vyšiel som z izby aj napriek tomu, že som Ronnie vôbec nepovedal, či chce ísť so mnou, alebo že by som na ňu počkal. Zabuchol som dvere a prešiel cez úzku chodbu tour busu. Ešte som sa tu poriadne nevedel orientovať, ale predpokladal som, že kuchyňa bude tým smerom, ako som išiel. 

Mal som pravdu, otvoril som dvere, ktoré do nej viedli a pri stole som uvidel sedieť Simone. Usmiala sa na mňa, no mne sa v tom momente obrátil žalúdok hore nohami, ked som si pomyslel, čo som s ňou stváral včera, aj ma prešla chuť jesť. Chcel som sa otočiť a vyjsť z kuchyne, no ona už stála pri mne a svojou rukou zvierala moje zápästie. 

"Ani ma nepozdravíš?" Pozerala sa mi priamo do očí.

"Ahoj," odvrkol som a radšej očami hypnotizoval poháre, ktoré sa dali vidieť z presklennej skrine, ako keby som sa mal pozerať na ňu. Len som sa modlil, aby Ronnie náhodou neprišla sem. 

"Justin uvolni sa." Ruky presunula na moje plecia a začala ma masírovať. Bolo to veľmi príjemné a upokojujúce, dokonca som si na pár sekúnd aj zavrel oči, tak som si to užíval, potom som v mojej mysli uvidel tvár Ronnie, ako aj minule, takže som okamžite vytreštil oči a odstrčil jej ruky z mojich ramien. 

"Pozri," nadýchol som sa. "..viem že to čo sa stalo včera.. prehnal som to. Nemal som to robiť, ani ma takáto blbosť nemala napadnúť a mal som ťa stopnúť, ale neurobil som to. Možno to bolo pre priebeh udalostí. Stal sa zo mňa celosvetový spevák a ja som to ešte stále nestrávil, tak na to prosím zabudni." Vzdychol som. "Ronnie a ja sme si prešli takou cestou, čo možno ani manželia čo žili spolu niekoľko desiatok rokov, nechcem to zničiť kvôli takejto chybe, ktorú som spravil." 

"Nazývaš to, že si ma pretiahol chybou? Podľa mňa to chyba nebola. Pozri Justin, ked je niekto taký- sukničkár, ako si ty, možno ho to na pár rokov prejde, ale nikdy si nenechá újsť novú príležitosť." Zamyslel som sa.. možno má v niečom pravdu. Ale ja takýto nechcem byť! Bol som takýto, ale na to som mal svoje roky, bol som mladý. Nie že by som teraz nebol, ale mám Ronnie..

"Mám pre teba prekvapenie." Usmiala sa na mňa.

"Dáš mi pokoj?" Opýtal som sa sarkasticky. 

"Len pod so mnou." Schmatla ma za ruku a vzala ma preč z kuchyne, išli sme po chodbe a nakoniec sme skončili v jej izbe. Na posteli mala poukladané krabice. Nechápal som. 

"Čo má byť toto?" Ukázal som na krabice. 

"Len to otvor." Pokynula ma. Prešiel som teda bližšie k jej posteli a otvoril prvú krabicu, ktorá sa mi dostala pod ruky. Boli v nej spreje na grafitovanie stien. Veľmi dobre som ich spoznal. Nechápal som však, že prečo ich má Simone a odkiaľ ich vzala toľko, takže som sa na ňu obrátil, aby mi to vysvetlila. 

"Mám tu v Ontariu kamarátov. Niekoľko sprejerov sa dnes stretne pod jedným mostom, kde sa bude sprejovať na steny, myslela som si, že by si tam chcel byť aj ty." Moje oči sa rozšírili. 

"To myslíš vážne?!" Ústa sa mi otvorili dokorán. 

"Samozrejme."

***

Išiel som do izby povedať Ronnie, že odchádzam, pretože som musel ísť spraviť skúšku pred dnešným koncertom. V jej izbe som ju nenašiel, tak som išiel naspäť do spoločenskej izby, kde sedela s Fredom a hrali videohry. 

"Ronnie." Oslovil som ju. Hned zastavila hru a pokynula rukou, aby som si sadol vedľa nej, tak som tak urobil. "Idem na skúšku." Zašepkal som jej do vlasov a pobozkal som ju pri ušku. Omotala si ruky okolo môjho krku a dala mi letmú pusu na ústa. 

"Dobre." Usmiala sa. "Ale na večer si nič neplánuj. Skočíme niekam a spravíme si pekný večer." Hovorila to s takou radosťou, že som chcel okamžite súhlasiť, no spomenul som si na môj dnešný rozhovor ráno so Simone..

"Ronnie.. ja nemôžem." Pozeral som sa na naše prsty, ktoré boli navzájom prepletené.

"Čo?" Vytrhla si svoje prsty z mojich a prekrížila si ruky na prsiach. 

"Prepáč, ale už som sa dosľúbil. Musím ísť na jeden rozhovor." Bože! Nechcem jej klamať.. Vôbec si to nezaslúži. 

"Jaj tak." Znela smutne. "Tak to spravíme inokedy, nevadí." 

"Už musím ísť, uvidíme sa." Pobozkal som ju a odišiel. Ked som zatvoril dvere na tour buse a už som chcel nasadnúť do auta, ktoré ma čakalo a malo ma zobrať do haly, kde som mal večer koncert, tak niekto zakričal moje meno. Otočil som sa a uvidel som Freda, ako vychádza z dverí tour busu. 

"Čo je? Chceš ísť so mnou?" Opýtal som sa. 

"Justin akú hru to hráš?" Neodpovedal mi na moju otázku, miesto toho mi položil otázku on. 

"Hru? Alfredo čo to rozprávš?" Trocha som sa zasmial. 

"Veľmi dobre vieš o čom hovorím Justin. Prestaň to hrať." Krútil som hlavou, lebo som ho stále nechápal. "Mám na mysli to s Ronnie. Prečo ju klameš?"

"Neklamem ju!" Obraňoval som sa. 

"Naozaj? Tak potom na aký rozhovor to ideš? Pretože ráno som sa rozprával so Scooterom a on mi sám povedal, že ty a Ronnie máte na večer voľno, aby ste mohli byť chvíľku sami. Ja som jej to povedal a ona sa tešila zo spoločného večera s tebou." Toto ma dorazilo. Fredo mi teraz podkopol nohy. 

"Nechaj to tak, ja viem čo robím." Povedal som mu. Nie podľa skutočnosti som vôbec netušil čo robím ešte stále.. Otočil som sa, otvoril dvere a nasadol do auta. 

Ako dlho podľa vás Justin vydrží hrať túto hru s Ronnie a so Simone? :) Komentujte, hlasujte! :)