11.časť

955 32 4
                                    

("Prišiel som si pre niečo, čo som nikdy nemal dovoliť, aby bolo čo i len na sekundu tvoje." )

Justin

"Začína ma srať!" Zavrčal som, ked som videl, ako Ronnie pobehuje po celom dome a vypytuje sa chalanov, či je dobre oblečená. Už sa minimálne tri krát prezliekla, len aby sa páčila tomu kokotovi! Zaprel som sa viac do sedačky a jedným očkom som sledoval čo práve robí. Vrtila sa z jednej strany na druhú a sledovala, ako sa jej točí sukňa, ktorú si tentokrát obliekla. Vážne s ním chce ísť von v sukni?! Ruky som zaťal v päsť a teraz som mal vážne chuť jej už jednu vylepiť, aby sa spamätala!

"Ďakujem chalani, tak si vezmem toto." Ukázala na blúzku a sukňu, ktorú mala na sebe a potom pobežala hore po schodoch. Tá sukňa bola extrámne nízka, takže ako bežala po schodoch, tak som jej videl spodné prádlo!

"Justin, prečo ťa to vôbec serie? Nech si robí čo chce." Povedal Jerry.

"Nech si robí čo chce, nech si robí čo chce! Tebe sa to chlapče povie!" Osopil som ho. "Nechcem za žiadnu cenu, aby išla von s tým debilom. Wesley je čistý kokot a pri prvej príležitosti, čo bude s Ronnie sám tak sa ju pokúsi pretiahnúť." Rukami som si nervózne vošiel do vlasov.

"A to by bol problém?" Neveriacky som sa pozrel na Ryana. Robí si zo mňa aj on snád srandu?

"Jasné, že by bol!" Vykríkol som. V tom momente, akurát ked som sa chystal vstať, tak som uvidel Ronnie, ktorá schádzala dole zo schodov. Nikdy predtým v živote som nevidel, tak krásne dievča ako ona. Sánka mi musela padnúť niekoľko metrov pod zem, tak intenzívne som sa na ňu pozeral. Bola namaľovaná, nie však veľmi, čo sa jej dokonale hodilo. Mala na sebe presne tú sukňu, ktorú si už skúšala a čiernu blúzku a k tomu topánky na vysokom opätku a cez plece mala prevesenú malú tašku. Na všetkých z nás sa usmiala a ešte raz prešla k zrkadlu, ktoré sme mal na chodbe. Nevydržal som tam dalej len tak sedieť, takže som vstal a išiel jej smerom. Niečo si hrabala v taške, takže si ani nevšimla, že stojím za ňou. Chytil som ju za boky a ona sa okamžite striasla a poskočila.

"Justin.." zamrmlala a pokúšala sa moje ruky dať preč z jej tela.

"Vážne toto chceš? Pretože ak sem príde ten debil, tak mu môžem kľudne jednu vraziť a zostaneš tu so mnou. Len som mnou." Koniec som jej zašepkal do ucha. Presne ked som dohovoril, tak zazvonil zvonček. Ronnie sa na mňa ešte chvíľku pozerala cez zrkadlo a potom rýchlo pokrútila hlavou a išla otvoriť dvere.

"Ronnie! Si krásna." Wesley k nej pristúpil a dal jej pusu na obe líca.

"Dakujem Wess." Odkedy používa skratku jeho mena? Skratku môjho mena nikdy nepoužila. Je vôbec skratka môjho mena? Mohla by ma volať Justy? Je to moc detské. Alebo Juss? Jusso? To by sa mi vážne páčilo.

"Justin! Justin!" Wesley hovoril mojím smerom. Okamžite som pokrútil hlavou a vyhnal z nej všetky sprostosti, na ktoré som doteraz myslel a pozrel som sa na neho.

"Kľúče od auta, stojí vonku." Vybral som si jednu ruku z vačku a vzal od neho kľúč. "Tak pod Ronnie, máme pred sebou veľmi dlhý večer." Chytil ju za ruku a zabuchli za sebou dvere.

"Kamoš, ved ona uvidí že urobila chybu." Prišiel ku mne Fredo.

"Žiadna chyba. Ronnie s týmto debilom nebude." Usmial som sa škodoradostne.

"Ako to myslíš?" Nechápal ma.

"Ako to Ryan povedal, ženy sú nepozorné. Ked som pred chvíľou objal Ronnie, tak som jej dal na blúzku čip. A práve teraz idem za nimi do klubu a ked sa mi niečo nebude páčiť, tak Wesleya nespozná ani jeho vlastná matka ak nejakú má, pretože ho tak doriadim.

Everything has changedWhere stories live. Discover now