Everything has changed

47.časť 2/2

Justin

A presne ako povedal jeden známy filozof: Všetko čo je pekné nám pomaly pred očami mizne a navždy sa stratí v tomto podlom živote. Ako kvet, ktorý mal kvitnúť večne, no jedného dňa zostal navždy nerozkvitnutý. Ani neviem, ako ma tieto slová mohli napadnúť, no keď som pocítil ako do mňa Ronnie mierne drgla, pretože sa prebrala, tak som už vedel, že je koniec. Opatrne vykĺzla z môjho náručia, aby ma nezobudila a potom zabalená v paplóne odbežala do kúpeľne. Je koniec. Túto vetu som povedal toľko krát v živote, no ani raz sa to nenaplnilo, a to bolo dobré. Teraz však prišlo zúčtovanie za všetky moje činy, prešľapy, skutky, vraždy.. Dnes to karma všetko sčíta a povie môj rozsudok, ale ten už dávno poznám. Ostatnem naveky sám. Toto bolo presne to, čoho som sa v živote najviac bál, samota. 

"Hej! Mal by si sa prebrať. Je už poludnie." Jaxon sa nado mnou skláňal a z úst mu vychádzalo mľaskanie, pretože jedol gumených medvedíkov.

"Dnes sa mi nechce vstať." Zamrmlal som a ponoril som si hlavu naspäť do vankúša.

"Onedlho sa tu objaví tá baba čo jej patrí dom, mali by sme naozaj vypadnúť." Na to som úplne zabudol, že nie som doma. Vstal som a bez slova som prešiel do kúpeľne. Jaxon mi išiel za pätami, aj ked sa mi to vôbec nepáčilo. Tvár som si opláchol studenou vodou, aby som do seba dostal trochu života a potom som sa hodnú chvíľu pozeral na svoj obraz v zrkadle. Som ja ale debil. Povedal som si v sebe a zakrútil hlavou.

"Kde zmizla Ronnie? Ked som sa na ňu prišiel pozrieť ráno, tak už tu nebola."

"Ležala celú noc v mojom náručí." Zahlásil som hrdo a prešiel som do kuchyne. Mal som chuť na lievance. A čo? Snád tú babu čo jej to tu patrí nezabije, že si ich pár spravím. 

"Chceš mi povedať, že si s ňou strávil noc?!" Jaxon znel šokovane, až mi skoro panvica vyletel z ruky.

"Neviem čo sa ti na tom nevidí." 

"Ty si debil! Nevidel si aká bola včera celý deň zničená? Nevidel si, že plakala? V lietadle bola ako troska a to že sa pred nami snažila hrať na silnú jej tiež veľmi nevychádzalo. Všetko čo sa za posledné dny stalo veľmi ťažko znášala a nedokázala to stráviť. A ty jej ešte spravíš toto.."

"Pozri sa Jaxon, ty sa nemáš čo starať do toho čo som s Ronnie robil a čo nie! Je to moja vec sakra! Veľmi mi tu ideš rozprávať o jej pocitoch no popritom ty si ju do tohto všetkého zatiahol a boh vie čo sa mohlo stať, ak by som tam neprišiel v čas!"

"Beriem na tom zodpovednosť aj ja! Priznávam, no ty si nemal právo ju zatiahnúť do postele."

"Si ešte primladý na to, aby si pochopil čo je láska." Povedal som potichu. "Netušíš aké to je, ked sa človek dokáže vzdať všetkého len aby mohol byť s jedinou osobou. Lenže sú ľudia čo si to nevážia. Tí ktorí budú musieť celý život trpieť, pretože v tejto hre prišli o všetky karty a dalej už nebudú môcť hrať."

"Chceš mi povedať, že je medzi vami koniec?" Prikývol som. "Vieš nechce sa mi tomu veriť. Napriek všetkému ona mala stále iskru v očiach, ked sa na teba dívala."

"Stratil som to najlepšie v mojom živote Jaxon." Povedal som so slzami v očiach, už ma prešla chuť aj jesť.

Ronnie o mesiac neskôr

"Začína to byť zlé." Povedala som s hrôzou v očiach Scarlet. Bola to moja kamarátka u ktorej som sa uchýlila po tom, ako to s Justinom navždy skončilo. Proste som sa potrebovala niekomu zveriť, vyrozprávať sa.

"Vôbec to nie je tak zlé, prestaň sa báť. Určite to nie je to na čo myslíme. Mala by si radšej zájsť k lekárovi a zistiť ako to naozaj je, miesto toho ako ťa tu zožierajú nervy. 

"Chápeš tomu, že ak sa potvrdí to čoho sa po celý čas obávam tak môj život navždy skočil? Bude to, to najhoršie čo sa mi vôbec mohlo stať. Chcela som byť od neho čo najdalej a nikdy ho už v živote nevidieť, no ak sa toto stane tak ho budem mať bližšie než si len dokážem predstaviť." Teraz som už plakala. Nedokázala som neskrývať emócie z hrôzy, ktorá ma možno čakala.

"Čo tak zájsť do drogérie alebo lekárne? Kúpiš si test a uvidíš."

"Ale Scarlet! Tie testy absolútne klamú. Vyrábajú ich tak aby raz dávali pozitívny a inokedy zas negatívny výsledok. A potom si ich človek kúpi veľa lebo čaká že ked si ich spraví viac tak mu vyjde rovnaký výsledok."

"Ty sa teda vyznáš." Uškrnula sa, aj ked mne vôbec momentálne do smiechu nebolo. "Každopádne, ked prídem z roboty, tak ti po jeden test skočím a spravíš si ho, či sa ti to páči alebo nie." Zavelila. Vzala si dáždnik a vyšla do toho upršaného počasia. Dnes ešte aj počasie zodpovedalo mojej nálade. 

Scarlet však netušila, že odpoved na túto otázku leží na parapete v mojej izbe už odvčera a preto sa vyhýbam pohľadu z okna, pretože by som sa mohla dozvedieť niečo, čo by mi možno zmenilo život. Teraz som však už dalej nemohla cúvať. Vyšla som hore po schodoch a nenápadne som sa blížila do mojej izby napriek tomu, že som nemala odvahu priblížiť sa k parapete na ktorom bol test.

Čo budem robiť ak od neho čakám dieťa? Ako sa zachovám? Aké to vôbec bude ak kus z neho a zo mňa zostane navždy so mnou? Musela som si klásť tieto otázky.. pretože dve čiarky jasne hovorili že to najhoršie sa potvrdilo.. Že o 9 mesiacov zavíta do môjho života malý zázrak. Zázrak o ktorom sa nikdy nikto nedozvie, bude len môj. Napriek tomu ako veľmi Justina ľúbim ešte stále, tak sa nikdy nesmie dozvedieť, že od neho čakám dieťa. Bude to moje tajomstvo, ktoré budem musieť celý život skrývať, ale takto to bude najlepšie.

Tak čo vravíte na Ronnie? Robí dobre ak dieťa chce zatajiť pred Justinom ??