Everything has changed

19.časť

Ronnie

Bolo to divné. Vrátila som sa domov z nemocnice a v očiach každého som bola len ako dievča, ktoré sa nechalo zbiť za chalana. Dalo sa čakať, že Vanessa im natára aj také veci, ktoré vôbec neboli pravdivé. Otec mi už pri tom, ako som vstúpila do domu, v ktorom teraz bude bývať s nimi, oznámil, že ak ma uvidí ešte niekedy s Justinom, tak ma vyhodí z domu. To by mi samozrejme nerobilo problém, lebo by som išla späť k Justinovi, ale veľmi dobre som vedela, ako to otec myslel. Opýtala som sa ho či si môžem ísť k Justinovi aspoň pre moje veci, ale ani to mi dokonca nechcel dovoliť. Zavrela som sa do izby, ktorá mala byť teraz už moja, aj ked v nej bola len posteľ a skriňa, vytiahla som si mobil z vačku a vytočila som Justinove číslo. Len to zvonilo a zvonilo.. ale Justin mi to nebral. Vedela som, že to robí naschvál a práve preto som mala slzy v očiach. Myslela som si, že ho to za ten mesiac čo som sa liečila prejde, ale nič podobné sa nestalo. 

Dalšie dni som skúšala Justinovi volať, ale odpoved bola rovnaká. Nebral mi to. Nemala som číslo na žiadného z chalanov, takže ani u nich som nemohla skúsiť šťastie. Oprela som sa do sedačky, na ktorej som sedela a pritom sledovala nejaký nezmyslený program v televízii a zastonala som. Justin do pekla zdvihni to! Zbláznim sa, ak s tebou ešte jeden deň neprehovorím! Opakovala som si v sebe. Aj ked som vedela, že toto mi nič nepomôže

"Toto ti prišlo." Povedal otec, ktorý sa objavil za mnou. Otočila som sa k nemu a uvidela som, ako zviera v ruke nejakú obálku. Vzala som si ju a hned ju začala otvárať. Ani som si nevšimla logo, odkiaľ by to mohlo prísť, ale ked som ju otvorila a vytiahla z nej dlhý papier, tak mi už bolo jasné, že to súvisí s vysokou školou. Dostala som pokyny na september a informácie o tom, kedy mám nastúpiť. V tomto zmätku som aj zabudla na to, že idem na vysokú. A tá bola v Toronte.. Dalšia vec, ktorá nás oddelí s Justinom od seba. Vlastne.. my už sme oddelení od seba. Zasa som zastonala a rozhodla som sa že urobím niečo bláznivé, pretože toto je jediná možnosť, ktorá mi zostáva. Vstala som a bežala hore po schodoch to mojej izby. Zo šuplíka som vytiahla papier a začala som písať.. Ak si ma Justin nevypočuje, tak dúfam, že si aspoň toto prečíta. Ked som to dokončila, so slzami v očiach som vložila papier do obálky a potom som obálku schovala do mojej kabelky. Prevesila som si ju cez plecia a potom som sa vybrala dole. 

"Kam ideš?" Opýtal sa ma otec, neznel veľmi nadšene. 

"Ja len.." habkala som. "..chcela som ísť za Mikeom.. porozprávať sa." Vykoktala som sa. 

"Ronnie chod, ale ked sa dozviem, že si bola za tým hajzlom, tak si u mňa skončila!" Skríkol, ešte vážne som ho nikdy nevidela takto naštvaného, ako ked hovorí o Justinovi. Nenápadne som prevrátila očami a potom som vyšla z dverí. Musela som čakať len pár minút dokým prišiel bus, na ktorý som nastúpila. Ked som zastavila na Justinovej ulici, tak som vystúpila a okamžite išla rýchlym krokom k jeho domu. Lenže čím som sa viac blížila, tým to pre mňa začínalo byť ťažšie, cítila som, ako keby ma niečo silné stláčalo v hrudi, aj ked to nebola pravda. Zaklopala som na dvere a nervózne poklepkávala nohou, až kým sa dvere neotvorili a moja noha doslova nezamrzla.

"Ronnie." Zasmial sa Chaz a uvoľnil mi cestu, aby som mohla vôjsť dnu. 

"Je.. je doma?" Opýtala som sa.. Chaz mi ani nemusel odpovedať, pretože som započula Justinov hlas, ako sa spýtal kto prišiel a potom o pár sekúnd sa objavil na chodbe. Naše pohľady sa stretli a videla som na ňom, že je veľmi prekvapený z mojej návštevy. Snažila som sa na neho usmiať a trochu aspoň znížiť to napätie medzi nami, no asi to nevyšlo tak, ako som čakala.

"Načo si prišla?!" Opýtal sa Justin hrubo. Chaz ho chytil za rameno a naznačil mu s tým, aby sa trochu ukľudnil.

"Môžeme spolu hovoriť?" Opýtala som sa ho potichu, pretože som sa bála, že opäť vybuchne, aj ked bol pri nás Chaz.