Everything has changed

14.časť

"Dostal som príkaz, aby ste okamžite opustili tento dom."

"Čo?!" Vykríkol Justin...

(If I was your boyfriend, I'd never let you go)

Len som tak kukala, ako sprostá. Prečo všetko dobré v mojom živote trvá príliš krátko? Nechápem.. Cítila som, ako sa mi slzy hrnuli do očí. Teraz sa ma tento chlapík chystá odvliecť, alebo čo? Mám tu nechať Justina a ísť späť k mame? Mám sa tváriť, že sa za tento týždeň nič nestalo? Nie ja toto vážne nechcem. Justin sa rozprával niečo s tým polišom, ale ja som bola stále ponorená do vlastných myšlienok. Pocítila som, ako ma Justin chytil za ruku a ja som sa prebrala z tranzu. 

"Ronnie musíš ísť s ním." Zašepkal Justin. Vyvalila som na neho oči. Aj on to naozaj chce?

"Aj tebe preskočilo, alebo čo?" Vykríkla som. "Chceš aby som odišla a bude koniec, alebo čo? Moja mama toto všetko robí, len preto, že som jej povedala, že od nej už nikdy v živote nič nechcem. Nemali by ste riešiť radšej to, že sa na mňa obaja rodičia vykašľali?! Vôbec netuším kde je môj otec, a to už niekoľko dní, lebo odišiel za nejakou ženskou do Nemecka. A moja mama? Tá úžasná osoba, ktorá vás sem za mnou poslala." Zasmiala som sa ironicky. "Tá ma pre zmenu nechala s úplne cudzým chalanom, ktorého vôbec ani nepoznala. Je to všetko v poriadku?" Vydvihla som obočie. 

"Slečna, nebudem sa s vami dohadovať, čo je teraz v poriadku a čo nie. Je mám za úlohu odviesť vás naspäť k vašej mame, takže prestaňte robiť zbytočné problémy a radšej so mnou podte po dobrom." Povedal ten policajt. To akože vážne? Tuto nikoho netrápia moje práva? Len to čo chce moja mama? 

"Ronnie má pravdu, radšej s ním chod, dobre?" A teraz mám pocit, že mi úplne šibe! Už aj Justin ma posiela do čerta? Bože, ja dnes naozaj skočím pod najbližší vlak, ktorý uvidím. "Mohol by som s ňou na chvíľku hovoriť osamote?" Policajt prikývol a Justin si ma odviekol do kuchyne. Hned ako sme vošli dnu, tak som si od neho odtrhla ruku a obe ruky si prekrížila na prsiach. 

"Tak čo? Budeme sa aspoň zdraviť?" Nechápal ma. "Len to, že ma teraz posieláš do čerta. Dakujem moc Justin, a to som si začínala myslieť, že potom, čo si mi povedal, že ma ľúbiš, tak by to mohlo byť medzi nami aj možno vážne."

"Ronnie, ty blázon. Ved ono to aj je vážne!" Dlaňami ma chytil za obe strany mojej tváre. "Len chcem, aby si s ním teraz išla dobre?"

"Tak prečo potom chceš aby som odišla? Justin nedochádza ti, že ak ma teraz ten poliš zoberie, tak ma mama už k tebe nikdy neputí, lebo ma donúti, aby som zostala s ňou, tam kde teraz býva, aj ked netuším kde to je. Bude to koniec Justin a ja od teba nemôžem chcieť aby si za mnou každý deň chodil alebo-" Musela som prestať hovoriť, pretože ma Justin pobozkal na ústa.

"Už zavri na chvíľku ústa a počúvaj ma, dobre?" Prikývla som slabo. "Nikdy v živote by som nechcel, aby to medzi nami skončilo, alebo niečo podobné, okay? Ide len o to.." zakašľal a priklonil sa bližšie ku mne, aby mi mohol niečo zašepkať. "..v garáži máme plno áut, chápeš? Ak teraz neodídeš, tak prídu další poliši, aby si ťa odtiaľto odviekli a som si istý, že spravia domovú prehľiadku a nájdu tie autá. Potom budem Ronnie v kaši. Vážne chceš toto, alebo si radšej sadneš na riť v tom aute, a potom mi napíšeš adresu, kde ťa vzal k mame, a ja si pre teba prídem?" Na toto som vôbec ani nepomyslela. Objala som Justina a potom som mu dala malú pusu na ústa.

"Ale naozaj, ked ti napíšem, že kde som, tak si pre mňa prídeš?" Opýtala som sa ho vážne. 

"Prídem zlatko." Teraz ma pobozkal Justin, ale prerušil nás ten policajt. Ešte raz som mu dala pusu na ústa a potom som išla s tým chlapíkom. Nasadla som do policajného auta, ako keby som spáchala nejak zločiť, ale viete čo bola najväčšia sranda? Ked si ten policajt zdvihol vysielačku a povedal do nej niečo ako: mám ju. Vážne sa cítim ako zločinec. Oprela som  sa do sedačky a zvyšok cesty držala zatvorené oči. Ked som započula zastavenie motora, tak som si ich rozlepila a konečne sa ocitla pred činžiakom, v ktorom teraz asi moja mama bývala. Policajt mi otvoril dvere a ja som vystúpila. Ani som sa nestihla otočiť a už aj som zazrela moju mamu, ktorá vyšla z chodby. Pozrela som sa s nechutením na ňu a ona sa podakovala policajtovi, za to že ma priniesol. Policajt o chvíľku zmizol a ja som zostala sama s mamou.