Everything has changed

47. časť 1/2

Malá ochutnávka :) Zajtra vám pridám celú časť

Ronnie

Odtiahla som sa od Justina, ked som započula smiech. Nevedela som si vysvetliť, kto by sa ma mohol smiať. Zdvihla som si hlavu a v tom som zbadala Paula. Krv sa mi skoro zastavila v žilách, ked som ho zbadala. Justin sa hned rozbehol dopredu a chcel ho udrieť.

"Justin!" Vykríkla som a hned som sa pred neho vrhla, aby sa do seba nepustili.

"Ahojte hrdličky, už som si myslel že vás tam budú držať dokonca života." Zasmial sa zase ironicky a Justin sa znova pustil dopredu, ale zadržala som ho. 

"Ty idiot! Bud radšej ticho! Našiel si si aliby, že si s nami nepretekal?! A ešte k tomu si na nás zavolal aj polilcajtov a nechal nás zavrieť v base! Mne by toto bolo jedno, pretože som v živote zažil sto krát horšie veci! Ale ty si do tohto zaplietol niekoho, kto pre mňa strašne veľa znamená! Je to Ronnie! A za toto ťa zabijem!" Justin sa do neho zas chcel pustiť. Bol veľmi nahnevaný.

"Hej, hej Bieber. Brzdi dobre!" Paul pred seba vystrel ruky. Nechápem, ako som sa s takýmto človek mohla vôbec rozprávať, ak by som vedela ako sa k nám zachová, nikdy by som s ním ani neprehovorila. 

"Ty mi radšej daj pokoj Paul!" Vykríkol Justin a šľahol rukami do vzduchu. "Po tom čo si nám spôsobil nemáš právo tu do mňa rípať! Vieš, ak by si to spravil len mne, tak by som ti rozbil papulu a aj tvojmu trápnemu a smiešnemu gangu, ale zatiahol si do toho aj Ronnie! To znamená, že to neskončí len rozbitou papulou! Bude to oveľa horšie a ver mi, že ani v najhorších snoch ťa nenapadne ako sa ti za toto odplatím!" Justin ma schmatol za ruku a ťahal ma od nich preč.

"Máš len silné reči Bieber!" Zakričal za nami Paul. "Teraz ťa však upozorním ja!" S Justinom sme sa zastavili, ale neotočili sme sa. "Ešte jeden zlý ťah a si v base Bieber. Ešte raz ukradneš auto a predáš ho a ja ťa jedným telefonátom dostanem do väzenia, presne tak, kam aj patríš." Justin ma opäť schmatol za ruku, no teraz sme konečne odišli od nich preč.

***

Nasadli sme do lietadlla medzi prvými. Tešila som sa, že konečne odídeme z Legas. Myslím si, že sme tu zažili viac než sme chceli. Oprela som sa o studené okno a na chvíľku zavrela oči,aby som mohla premýšľať. Neviem prečo je karma taká sviňa. Človek chce tomu druhému len pomôcť, urobiť dobrý skutok.. teraz mám na mysli že som chcela pomôcť Jaxonovi a karma sa mu za to odvďačí takto. 

"Zapni si pás, hej Ronnie." Justin so mnou troška zatriasol. Sedel vedľa mňa a Jaxon bol za nami aj s nejakou starou ženou vedľa ktorej sedel. Rýchlo som si zapla pás. "Zamyslela si sa." Skonštatoval Justin

"Len som unavená." Vydýchla som.

"Neklam. Poznám ten tvoj pohľad keď o niečom premýšľaš." Neodpovedala som mu, len som si znova privrela oči naspäť. 

Neviem koľko hodín vôbec prešlo, lebo som celý let prespala. Len som sa prebrala opäť na Justinove mykanie so mnou. Usmiala som sa na neho, keď mi povedal, že už sme tu. Rýchlo som si pozbierala svoje veci a išla von z lietadla s ostatnými. 

"Nemali by sme ísť domov." Povedal do ticha, ktoré medzi nami prevládalo Justin. "Mám strach, že tam mohol Paul niečo nachystať. Bude lepšie ak tam dnes večer už nepôjdeme."

"Justin, veď Paul je vo Vegas, určite nám tuto nič nenachystal." Povedal mu Jaxon.

"Nikdy nevieš kde má Paul svojich ľudí. Vrátime sa tam zajtra."

"A kde chceš Jaxon ísť na večer?" Otočil sa k nemu Justin.

"Skúsim zavolať jednej babe." Usmial sa Jaxon. Samozrejme okamžite v telefón začal tie jeho baliace schopnosti, ktoré určite zdedil od brata. "Je to vybavné môžeme tam ísť." Povedal nám. Mám pocit, že Jaxon u tejto baby bol už fatk veľa krát, pretože presne vedel kde má dievča schované kľúče vonku, pretože ona nebola doma.

"Takže ja budem spať v izbe Jessie (to bola tá kamarátka v koho dome sme boli) a vy dvaja zostanete v obývačke." Zahlásil Jaxon a následne sa stratil v jej izbe.

"Len aby si jej neprehrabával veci." Zakričal Justin a začal sa smiať. "Ja budem spať na zemi a ty budeš zas na sedačke dobre?" Slabo som prikývla.

V tú noc sa stalo niečo zvláštne. On spal dole a ja zas hore, no napriek tomu som cítila ako keby bol kilometre odo mňa. Naklonila som sa dole, aby som sa na neho v tme mohla pozrieť a on ako na zavolanie pozrel na mňa. Chvíľku sme sa na seba pozerali a potom som sa posunula. Chcela som, aby ležal vedľa mňa. Milovali sme sa, aj keď sme obaja vedeli, že toto bude naozaj naposledy. Toto však nebolo také milovanie na aké sme boli zvyknutí. Obaja sme potrebovali toho druhého cítiť pri seba a možno ak by sme sa nemilovali vôbec by to nevedilo, lebo nešlo nám o to, aby sme uspokojili toho druhého, ale o to, aby sme toho druhého mali čo najbližšie pri sebe.

Konečne som späť! :) Ja som fakt rada, lebo táto story mi naozaj chýbala. Nehnevajte sa, že ste toľko museli čakať, ale od januára to bol des...

no ale.. prežila som 2-týždňovú prax :D, mám len jednu dvojku na vysvečku :D, obe záverečné skúšky mám za 1 :D, a to najlepšie nakoniec... mám vodičák! :D takže sa vám už môžem naplno venovať :)