Everything has changed

26.časť

Ronnie

Ráno som sa prebudila na to, ako niekto triasol celým mojím telom, aby som sa prebrala. Rozlepila som si oči a zbadala som Eve, ktorá sa nakláňala nad mojím telom.

"Už som hore.." zamrmlala som. Nahmatala som rukou druhú stranu postele, kde mal ležať Justin, lenže on tam nebol! Okamžite som sa pozrela jeho smerom a potom aj po celej izbe, no zistila som, že on tam nie je. "Kde je Justin?!" Vyletela som na Eve a začala som si zbierať zo zeme svoje šaty, ktoré zostali ešte stále rovnako pohodené zo včerajška.

"Povedal mi, že si musel ísť niečo vybaviť, ale vráti sa naspäť ako rýchlo len bude vedieť." Justin nemá nikoho v Toronte, aspoň ja som to tak vedela, takže nemal za kým ísť. Do riti! Práve v tejto chvíli sa nenávidím za to, že som sa neprebudila, ked odišiel. Ked som sa obliekla, tak som si išla dať rýchlo sprchu a potom som išla do kuchyne, kde bola Eve. Čakalo ma tam však dosť veľké prekvapenie, ked som za stolom uvidela sedieť Freda, ktorý bol dosť zažratý do rozhovoru s Eve.

"Fredo, čo tu robíš?" Dostala som so seba a oprela som sa popritom o zárubňu dverí.

"Ronnie." Usmial sa na mňa. Vážne mi teraz jeho úsmev nepomôže.. "Prišiel som za Justinom." 

"To mi došlo." Odvrkla som. "Vieš kde je teraz Justin?" Opýtala som sa ho.

"Nie to neviem, povedal mi len toľko, že ho tu mám počkať." Na Fredovi som spoznala, ked klamal, ale teraz to tak nebolo, videla som mu to na očiach. Prikývla som a potom som si išla natrieť chlebík s maslom, ktorý už Eve pripravila. Nebola som hladná, ale nervy vo mne tak pracovali, že som musela niečo robiť, aby som tu na mieste nevybuchla. Justin niekam odišiel, Wesleyov gang ho hľadá a ja netuším vôbec, že kde teraz je. Lepšie by to ani nemohlo byť. Po asi hodine, ked každí  nás sedel úplne potichu v miestonosti, tak sa rozleteli dvere v ktorých našťastie stál Justin. 

"Justin!" Vyskočila som zo stoličky a utekala som k nemu. Objala som ho a pobozkala som ho na ústa. Videla som, že bol dosť zaskočený z mojej reakcie. 

"Prepáč, že som len tak odišiel, ale musel som sa s niekým stretnúť." Povedal. Uvoľnila som zovretie, aby si mohol vyzliecť kabát a čakala som, že mi dopovie s kým sa išiel stretnúť, no nestalo sa tak. 

"Za kým si bol?" Opýtala som sa ho, ked mi už on nedal sám od seba odpoved.

"Len za.. vlastne to nie je podstatné." Prebehol okolo mňa a išiel sa zvítať s Fredom. Toto urobil vážne? Prečo mi nemohol povedať, že za kým bol. Oprela som sa o stenu a očami som ho stále hypnotizovala, no jemu to bolo zjavne jedno, pretože sa rozprával s Fredom a vôbec ma nevnímal. Eve sa pozrela mojím smerom a venovala mi slabý úsmev. Ked Justin konečne vysvetlil Fredovi niečo, čomu som vôbec nerozumela, pretože dookola spomínal nejaké mená a iné blbosti ohľade toho, tak stíchol a uvedomil si, že ja s Eve sme sa zatiaľ medzi sebou nerozprávali a miesto toho počúvali ich rozhovor, aj ked sme mu vôbec nerozumeli. Videla som ako prehltol a potom sa otočil mojím smerom. Pozrel sa mi do očí a pár krát si rukami prešiel po vlasoch, predtým ako vykročil ku mne. Oboma rukami si chytil do dlaní moje líca a tým ma donútil, aby som sa mu pozrela do očí. Pobozkal ma na špičku nosa a potom si ma pritiahol k sebe do náručia. 

"Vážne sa nič podstatné nestalo, ver mi." Zašepkal mi do ucha a rukou hladkal môj chrbát. Stále som netušila, či tomu mám veriť, alebo nie, no viem, že ak by som mu teraz povedala, že neverím, tak by som medzi nami spustila dalšiu hádku, na ktorú som teraz vážne nemala náladu, ani chuť. Silno som ho objala rukami a tým som mu naznačila, že mu verím.. "Rozmýšľal som nad tým, že by sme dnes niekam mohli vypadnúť." Povedal Justin, ked sa odo mňa odtiahol.