Everything has changed

24.časť

("Justin Bieber pred problémami neuteká.")

Zastavila som sa na chodbe, ked som započula, ako na mňa Justin zarkičal. Niekde hlboho v sebe som ešte dúfala, že ma zastavuje preto, lebo chce ísť so mnou. Čo bol však samozrejme nezmysel, lebo toto bol Justin.. a on neustupuje. Počkala som ešte pár sekúnd, kým sa dostal ku mne a potom sa naše oči spoločne stretli. Celá jeho tvár bola červená a napnutá. Takto nevyezral ešte ked som odišla z izby. 

"Teraz kam utekáš?" Opýtal sa. Irónia sršala z jeho hlasu a znelo to skôr, ako ked malé dieťa zlomý doma obľúbenú vázu svojej mami a myslí si, že ak sa niekam skryje, tak to mama nezistí. Nezmysel..

"Čo najdalej od tohto všetkého." Vypustila som zo seba. Justin nevyzeral dvakrát nadšene z toho, čo som práve povedala, ale chápala som ho. Možno on je na toto všetko zvyknutý, ale ja som bola v tom sklade! Ja som počula všetko čo chystajú a ja som jediná, ktorá vie na sto percent povedať, že je vo veľkom nebezpečenstve, aj ked mi on neverí. 

"Och, samozrejme." Zastonal a rukami si zašiel do vlasov.

"A čo si čakal? Myslela som si že pôjdeš so mnou a na chvíľku odtiaľto vypadneme. Nechápeš, že ja nechcem zomrieť? Justin ja už som toľko zlého zažila v mojom živote, že ak mám práve takto zomrieť, tak mi to nestojí za to." 

"A radšej budeš utekať a dúfať, že ťa nikto nenájde však?" Prekrížil si ruky na hrudi.

"Pôjdem k mojej kamarátke do Toronta, aj tak chcela aby som sa u nej zastavila."

"Ronnie, toto nemôžem urobiť a aj ty to veľmi dobre vieš." Zašepkal. Pomaly sa približoval ku mne, až kým nestál predo mnou. Delilo nás od seba len pár centimetrov. Justin opatrne zdvihol jednu ruku a zasunul s ňou pramienok mojich vlasov za ucho. Trošku som sa pri jeho dotyku usmiala, pretože to vo mne vyvolávalo pocit bezpečia. Oprel sa čelom o tom moje a ja som cítila jeho horúci dych na celej mojej tvári, potom dlaňou pohladil moje líce a nakoniec sa konečne perami obtrel o tie moje. Mala som pocit, ako keby to trvalo väčšnosť. Bozkával ma pomaly a nežne, ako keby sa bál, že ak čo i len trošku viac zatlačí na moje pery, tak sa zlomím. Som si istá, že sa ma snažil presvedčiť práve pri tomto bozku o tom, aby som nikam nešla. Ked sa Justin odtiahol, tak si nechal čelo opreté o to moje.

"Ľúbim ťa." Povedal Justin.

"Aj ja teba." Zopakovala som a prešla som si jazykom po pere. "Preto pod so mnou." Dodala som so zúfalosťou v mojom hlase. Justin sa odo mňa odtiahol a ustúpil o krok dalej.

"Ja nemôžem len tak zmiznúť Ronnie." Zastonal.

"Ale ved ty Justin nezmizneš, len tak! Hovorím, že nechcem byť preč neviem ako dlho, len na nejaký čas, prosím ťa! Nechápeš, že môžu každú chvíľku prísť a bude po nás? Vanessa je už určite s nimi a povedala im, čo som jej spravila." 

"Ochránim ťa Ronnie! Nemusíš sa ich báť." Doslova kričal.

"Justin ale ja sa bojím! Sakramentsky sa kurva bojím, nechápeš?! Nemôžeš aspoň raz použiť tvoj mozog a spolupracovať?"

"Justin Bieber pred problémami neuteká." Zamrmlal. 

"Jasné." Povedala som ironicky a otočila som sa. Obliekla som si môj kabát, ktorý bol doteraz zavesený na vešiaku a potom som si obula aj topánky. Prečo som si vôbec myslela, že ho dokážem odmäkčiť? Povedala som si v sebe. Som len najivná krava! Justin je Justin, on nikdy nebude robiť to, čo od neho bude chcieť nejaké dievča. A je úplne jedno, že pre tento krát som tým dievčaťom ja.

"Dobre, sakra pôjdem s tebou!" Vykríkol. Celá moje telo v tom momente zamrzlo. Nedokázala som sa pohnúť ani niečo povedať, pretože som stále neverila tomu, či som nemala náhodou len halucinácie, čo bolo viac možné, ako to, že Justin práve súhlasil s tým, aby išiel so mnou. "Ronnie, idem s tebou do toho posratého Toronta, myslím to vážne." Zamrmlal. Pomaly som sa otočila k nemu usmiatá od ucha k uchu a okamžite som sa mu hodila okolo krku. Justin toto zrejme neočakával, pretože cúvol o pár krokov dalej. Rukami som ho objímala okolo krku a potom som ho pobozkala na pery. Neverím tomu, že Justin pôjde vážne so mnou! Sakra, on ma musí vážne ľúbiť. Pomyslela som si v sebe.