Everything has changed

46.časť

Ronnie

S Jaxonom sme sa vrátili do hotela. Celú cestu medzi nami bolo úplné ticho a ja som si medzitým poobhrýzala nechty, ako sa len dali. Bola som nervózna z toho, že Justin zostal na policajnej stanici. Za tie nemalé peniaze kľudne mohol kauciu zaplatiť za seba a nezostávať tam, lenže on ju zaplatiť za mňa.. Toto mi dáva dôvod zamyslieť sa nad tým, aký v skutočnosti je. Chce pomáhať ľuďom a záleží mu na nich viac ako samému na sebe. Druhá strana je však taká.. že stále mám v hlave to čo mi spravil. A ešte stále nemám silu mu úplne odpustiť, aj keď veľmi chcem.

"Chceš sa rozprávať, alebo pôjdeš spať?" Prehovoril Jaxon po dlhej chvíli. 

"Chceš vedieť čo sa stalo, však?" Zamrmlala som a potom som si vykúfala nos. Plakala som.

"Iba ak mi o tom povieš sama. Aj tak už veľmi nemám na výber. Keď Justina pustia na slobodu, tak ma okamžite zabije za to, že som ťa sem doviedol, aby si mi pomohla." Jaxon sa poškrabal na zátyku a hlasno zavzdychol, potom sa oprel o stenu na chodbe.

"Nič také sa nestane." Zasmiala som sa, aj keď mi teraz do smiechu vôbec nebolo. "Justin ti nič nespraví. Je len nahnevaný, preto ti to povedal, neboj sa Jaxon. Navyše ti nemá čo vytknúť. Mám svoj vlastný rozum, ak by som nechcela, tak by som ti nepomohla."

"To je jedno." Pozrel sa do zeme. "Povieš mi to v mojej izbe, alebo pôjdeme do tvojej?" Opýtal sa. Pokrčila som len plecami. Bolo mi to jedno. Jaxon si vytiahol kľúč z jeho vačku a otvoril dvere na jeho izbe. Rýchlo som vkĺzla dnu a posadila som sa na jeho posteľ. Spustila som sa do dlhého rozprávania o Justinovi, o Paulovi, o pretekoch a nakoniec o policajtoch, ktorí nám ich prerušili. 

"Nemala si s ním nasadnúť do toho auta Ronnie." 

"Jaxon ja som musela. Oni hovorili o tom, že nemôžu pretekať sami, že s nimi musí niekto sedieť, pretože sa môže stať, že vodičovi bude zle alebo niečo iné a vtedy ho spolujazdec musí podržať. Vraj sa už stalo nejaké také nešťastie, kde niekto jazdil sám a zomrel."

"Aha, tak už chápem. A ty si musela ísť k Justinovi však?"

"Samozrejme, Justin nechcel, aby vedľa neho sedel niekto z Paulovej bandy, bál sa že na neho niečo našijú a kvôli nim prehrá preteky."

"A aj sa im to podarilo." 

"Myslíš, že fízlov zavolali oni?"

"Určite, Paul je pekná sviňa a jeho som na policajnej stanici ani nevidel."

"Jaxon máš úplnú pravdu!" Až teraz mi to došlo. "Máš pravdu! Paul ani ostatní čo s ním boli s nami vôbec nešli na stanicu, to znamená že ich nezatkli! Tesne predtým, ako sme s Justinom vošli do ciela, tak sme ich úplne minuly. Dovtedy som ich sledovala cez spätné zrkadlo, ale potom ako keby zmizli z dohľadu."

"Pretože to na Justina našili!" Jaxon buchol päsťou po stole. Teraz mi veľmi pripomínal Justina. 

"Myslíš.. myslíš.. že nás od-sú-dia?" Zašepkala som. Tohto som sa bála najviac. Nevedela som si predstaviť, ako by som prežila ďalším niekoľko rokov vo väzení. Navyše za takú sprostosť, ako bolo pretekanie..

"Ronnie, neblázni." Zasmial sa Jaxon. "Nič také sa nestane nemusíš sa báť. Určite dostanete len pár hodín verejno prospešných prác a bude po probléme. Toto je Vegas, všetko to tu musia trošku skomplikovať." Uškrnul sa.

"Ďakujem Jaxon, ani si nevieš predstaviť o koľko lepšie sa teraz cítim, keď som s tebou hovorila." Vstala som a objala som ho. Dosť ho to zaskočilo, ale vôbec ma to v tejto chvíli nezaujímalo. Potrebovala som len niekoho pri sebe cítiť.

***

Pondelok som dostala hneď skoro ráno telefonát zo stanice, aby som sa tam zastavila na výsluch. Veľmi som sa bála. Jaxon ma upokojoval celú cestu, ako sme tam išli, ale vôbec to nepomáhalo. Hlavne nie po tom, ako som tam uvidela Justina. Mal na sebe červené tričko aj nohavice, presne ako majú väzni a ruky mal spútané. Moje tiež spútali a potom nás bok po boku vzali k sudcovi..

"Otváram kauzu vo veci nelegálneho uzavretia ulice Hilton Street a taktiež nelegálneho jazdenia na vozidle s prekročenou rýchlosťou." Začal sudca. "Z tohto prípadu sme obvinili dvoch ľudí. Obaja sedeli v tom čase v aute. Vodičom bol pán Justin Bieber a spolujazdkyňou slečna Ronnie Malik." Nasucho som prehltla. Cítila som na sebe Justinov pohľad, ale neodvážila som sa na neho pozrieť.

"Ako prvý sa k tejto situácii môže vyjadriť pán Bieber. Môžete súdu vysvetliť prečo ste to urobili?" Sudca sa otočil k Justinovi.

"Neviem čo chcete počuť?!" Vybuchol Justin. "Riešite tu úplnú sprostosť! Nepretekal som len ja! Je do toho zapletený aj Paul Torres, ale jeho a jeho kamarátov ste nezatkli! Zaujimavé!" Justin bol celý červený.

"Prosím prestaňte kričať! Paula Torresa sme v tejto veci vyšetrovali tiež, máme svedkov, že v tom čase sa v Las Vegas nenachádzal."

"To je úplný nezmysel!" Justin skoro vyskočil z jeho miesta. "Paul tam bol s nami! Pretekal s nami! Ronnie, povedz im na to niečo!" Justin sa pozrel na mňa.

"Je to pravda, Paul tam bol s nami." Povedala som. 

"Viete to nejako dokázať?" Opýtal sa sudca. Samozrejme, že sme to nevedeli.. Mojej a Justinovej výpovedi nikto neveril. "Pozrite sa, v tomto štáte majú ľudia oveľa väčšie problémy na súdoch, ako vy dvaja. Denno denne sa tu zabíja a ľudia vykrádajú domy iným, preto navrhujem akceptovateľné uzavretie vášho prípadu. 120 hodín verejno prospešných prác a rok pomáhania v akejkoľvek organizácii." 

"120 hodín?!" Vybuchol Justin.

"Ak sa ti to nepáči, tak si tých 120 hodín môžeš aj odsedieť. A keď ti to je málo, tak by som ti v záznamoch našiel aj iné veci za ktoré by ti k tomu pribudli hodiny, takže buď rád, že som ti až moc vyhovel." Povedal sudca Justinovi. 

"Týmto túto kauzu uzatváram. Môžete sa odvolať do piatich dní." 

***

"Nehnevaj sa Ronnie." Dobehol ku mne Justin, keď sme vychádzali zo siene. 

"Načo by som sa nemala hnevať?" Nechápala som ho.

"Za tie verejno prospešné práce. Vôbec nebudeš musieť zametať ulice, niečo vymyslím." 

"Justin mne to nevadí. Dôležité je, že sme z toho obaja vonku a nemusíme ani sekundu stráviť vo väzení." 

"Naozaj?" Čudoval sa. 

"Ano, tak už prestaň o tom rozprávať." Zasmiala som sa. 

"Ja ťa vážne nechápem Ronnie." Uškrnul sa. "Nie jedno dievča by ma už asi zabilo, ak by sa do takejto situácii dostalo kvôli mne, ale ty to berieš úplne v pohode a-" Prerušila som ho.

"Nezabúdaj na to, že ja nie som ako iné dievčatá." 

"Jasné, na to som prišiel už dávno." Usmial sa na mňa. Neodoľala som tomu, aby som sa na neho tiež neusmiala.

"Bolo to tam zlé?" Skoro som zašepkala. 

"Myslíš v base?" Vyhŕkol. Len som slabo prikývla. "Bolo to hrozné." Okamžite som zdvihla hlavu, aby som sa na neho mohla pozrieť. "Ale vydržal som to, vieš prečo?" Pokrútila som hlavou. "Pretože som mal v hlave len jedno." 

"Čo?"

"Že tam vonku ma čakáš ty." Urobil jeden rýchli krok a už stál skoro prilepený na mne. Cítila som na svojej tvári jeho dych a na líci jeho prsty, ktoré kopírovali tvar mojej pokožky. Pomaly som sa prikláňala k jeho perám, ale..

No čo sa mohlo stať? :D