Everything has changed

41.časť

Ronnie

Nikdy v živote neodporúčam nikomu, aby zaspal na schodoch. Ked som sa ráno zobudila, tak som si myslela, že už v živote nevstanem. Všade som bola otlačená a všetky svaly ma v mojom tele boleli. Bola to asi tá najhoršia bolesť akú som v živote cítila. Niekoľko krát som sa musela nadvihnúť a potom si opäť ľahnúť späť, aby som sa mohla nejako vyrovnať a vstať. Justin spal a jednou rukou sa držal zábradlia. Fakt zaujimavá poloha. Pomyslela som si v sebe. Preglgla som a potom som čo najtihšie zišla dole zo schodov. Nechcela som aby sa zobudil. Postupne som si zbierala všetky šaty zo zeme a obliekla som sa. 

Ľutujem čo som včera spravila.. Veľmi to ľutujem. (Priznajte sa, ktorá z vás by preboha odmietla Biebera, ak by s vami chcel spať?..... Žiadna, správna odpoved :D) Ale už to nevrátim späť. Zahryzla som si do spodnej pery a prehodila som si svoju tašku cez chrbát, predtým ako som hodila na Justina posledný pohľad. Mala by som ho zobudiť. Chudák, ked tam bude spať dlhšie, tak ho všetko bude bolieť oveľa viac než mňa. Ved som aj teraz ledva vedela chodiť. Ale neprebudila som ho.. 

Bolo ešte dosť času do odletu, tak som sa len túlala po Stratforde, nemala som kam inde ísť. Vonku som uvidela Kelly aj Nicolu, ale ani k jednej som sa nepriblížila. Len som ich sledovala, ako išli spolu po schodníku. Zaujimavé, že ich kamaráctvo vydržalo tak dlho. Predstavila som si, že teraz by som tam stála aj ja, spolu s nimi. Lenže na toto je už neskoro myslieť. Utrela som si slzy, ktoré mi vybehli z očí a vybrala som sa na letisko. 

Sadla som si a čakala zvyšné dve hodiny, kým konečne prišiel Jaxon.

"Konečne." Zamrmlala som, ked si vedľa mňa sadol. 

"Odkedy čakáš preboha? Ved do odletu nám zostáva ešte hodina, hovoril som ti že pre teba prídem." Z vaku vytiahol nejaký sendvič a jeden podal aj mne. 

"Ďakujem." Povedala som už s plnými ústami. Asi od tejto chvíli milujem Jaxona, pretože som bola naozaj neskutočne hladná. Ja si už ani nepamätám, kedy som naposledy jedla. Za poslednú dobu som aj riadne schudla, ale ani sa nečudujem, po tých udalostiach, ktoré sa odohrali.

"Ronnie! Ronnie!" Zamával mi pred očami. "Rozprávam sa s tebou."

"Prepáč, len som sa zamyslela. Čo si hovoril?" Snažila som sa mu venovať plnú pozornosť.

"Hovoril som, že neviem do ktorého baru pôjdeš hrať ten poker. Rozprávam som sa s kamarátom a on mi povedal, že s dievčatami moc nechcú hrať. Vieš myslia si, že si z nich ide baba len uťahovať a navyše neveria, že baba vie hrať poker. Tých je naozaj veľmi málo vo Vegas, ktoré to dokážu."

"Ale ja viem hrať Jaxon. Ak mi neveríš, tak ti to kľudne môžem dokázať."

"Ježiš nie, Ronnie ja ti verím že vieš hrať. Len ide o to, že budeme musiť nájsť nejaké miesto, kde ti dovolia hrať." Hovoril čoraz potichšie.

"Chceš povedať, že mám hrať nelegálne?" 

"Nevyslovuj to nahlas!" Okríkol ma. "A áno, presne tak som to myslel."

"Jaxon, uvedomuješ si, že ak budem hrať na takom mieste, kde na to nemajú licenciu, tak ma môžu poslať do väzenia? Neviem, ako ma potom dostaneš z Vegas späť domov. Je to strašne nebezpečné. Vo Vegas takéto miesta veľmi sledujú a neustále sú tam razie. Nechcú tam mať nelegálne miesta, kde sa hrá poker." 

"Všetko to viem Ronnie. Skúsim vybaviť ešte niečo legálne, ak to pôjde. Ale ak nie, budeš musieť hrať na nelegálnom mieste. Nemáme na výber. Prepáč." Akurát ohlásili náš let. 

"Pod, musíme ísť." Potiahla som ho za ruku.

Justin

Ani nebudem hovoriť o tom, akú bolesť som cítil v celom mojom tele, ked som sa zobudil. Navyše mi treštilo v hlave z včerajšej opice. Ronnie už nebola nikde. Ani som sa ju nepokúšal hľadať po dome, pretože som si bol istý že zdrhla. Išiel som si dať aspirín a po pol hodinke, ked ma už menej bolela hlava, tak som premýšľal, kde by som ju mohol nájsť. Po včerajšku nech nehovorí, že ma neľúbi. Možno som bol opitý, ale aj tak som cítil presne to čo cítila aj ona. Ak by ma nechcela, tak by mi dala pri najlepšom facku a odišla by, ale ona zostala. Aspoň toto ma hrialo pri srdci.

Jediný človek s ktorým sa Ronnie v poslednom čase stretávala bol Jaxon. On musí vedieť kde je Ronnie! A možno je s ním. Akurát som chcel vytočiť jeho číslo, ked mi zazvonil mobil. 

"Ahoj Ryan, čo potrebuješ?" Opýtal som sa do telefónu.

"Čau Justin, mám auto, ak máš záujem. Je to BMW jeden z najnovších modelov, veľký kus fakt. Jeho majiteľom je ten chlapík čo má fabriku na výrobu elektroniky, vieš koho myslím, však? Nedávno si to auto kúpil a ako som zistil, veľmi sa oňho nebojí, pretože si ho necháva pred fabrikou po celý čas, ako tam chodí kontrolovať ľudí."

"Ryan, to mi trocha nedáva zmysel. Prečo sa o to auto vôbec nebojí? Ved by mi ho mohol ktokoľvek len poškriabať, už aj to by bola škoda. On si však to auto pohode nechá vonku, ako keby to bolo len obyčajné auto a nie auto, ktoré stojí niekoľko miliónov, nechápem."

"Pravdepodobne si myslí, že sme skončili. Ked v poslednom čase nenahlásili žiadnu krádež auta, tak si myslí, že sme sa stiahli, už sa viac nemusí báť, že mu niekto ukradne auto."

"Ale mi mu ho teraz ukradneme však?" Uškrnul som sa. 

"Samozrejme." Zasmial sa Ryan.

"Kde a kedy?"

"Mám kamaráta, ktorý pracuje v tej fabrike. Robí od piatej večer až do rána. Povedal mi, že Warner- tak sa volá ten chlap, ich chodí kontrolovať okolo druhej ráno, pretože vraj vtedy sú ľúdia už vyčerpaní a nepracujú ako by mali. On chce aby v jeho fabrike išlo všetko super. My tam prídeme o niečo skôr. Posedíme si v aute a ked už bude vo vnútri, tak pôjdeme na vec."

"To znie dobre chlape, ako keby to nebolo ani z tvojej hlavy. Niekedy vážne prekvapuješ. Takže dnes večer sa zastav u mňa a potom môžeme ísť na vec. Ja si medzitým ešte niečo vybavím."

"Justin braček, som rád že máš lepšiu náladu. Odkedy sa hento stalo medzi tebou a Ronnie, tak som si myslel, že budeš už vždy taký prijebaný."

"Hej! Dávaj si pozor na jazyk. Nikdy som nebol prijebaný. Ale dokým nebudeš aspoň raz v živote skutočne zamilovaný, tak nepochopíš čo som cítil a prečo som na tom bol tak mizerne." Zložil som. Vytočil som Jaxona, ale jeho mobil bol vypnutý. Malý sráč, ked ho potrebujem, tak si vypne mobil. Premýšľal som, komu by som mohol zavolať, kto by o ňom niečo vedel. U jeho mami to skúšať nebudem a môjmu otcovi sa tiež nechystám zavolať. Ešte tu bol jeden chalan- Josh, ten sa s ním zvykával flákať. Vlastne myslím, že sú niečo ako najlepší kamaráti. Ešteže mám na každého číslo. Pochvávalil som sám seba. 

"Zdravím, nemám tvoje číslo, tak sa predstav." Ozval sa Josh. Bože to je ale debil. 

"Prestaň šaškovať, to som ja Justin Bieber."

"Preboha Justin Bieber! OMG! Som boybelieber! Milujem ťa! A ty si mi zavolal." Uťahoval si zo mňa. Josh, bol odjakživa taký debil, s tým nič neurobím, ale toto ma fakt rozosmialo. 

"Dobre, dobre. Si vtipný, ale podme na vec. Nevieš čo sa deje s Jaxonom? Skúšal som mu volať, ale on mi vôbec neberie."

"Jaxon? Ved on išiel do Vegas." Skoro som sa zadrhol vlastnými slinami. 

"Načo tam sakra išiel?" Zareval som. 

"Nemal by som ti to hovoriť Justin." Zastonal. 

"Jasné, že by si mi to mal hovoiť! Som jeho brat a chcem vedieť v akých sračkách je namočený môj mladší brat!" Buchol som päsťou do steny. A dobre že som si nedoráňal celé hánky, ked som si od Josha vypočul, čo urobil ten môj debilný brat!

"A vzal si tam so sebou jedno dievča." Pokračoval. "Viem, že ak ti toto poviem, tak ho budeš chcieť zabiť a nie mu pomôcť, ale mal by si to vedieť. Tá tvoja bývala. Myslím, že sa volá Ronnie. Ona išla s Jaxonom." Teraz som sa už naozaj prestával ovládať.

"Akože s ním išla RONNIE?!" Skríkol som. 

"To neviem, nepovedal mi to. Viem len toľko, že je to jeho trofej pre šťastie, vôbec som tomu nepochopil." Zrušil som hovor. To čo sa vo mne v tejto chvíli odohrávalo, bolo naozaj silné. Môj brat si odíde len tak s Ronnie do Vegas. Moja RONNIE! Môj BRAT! Znova som vytočil hovor.

"Justin čo je?"

"Ryan, nepôjdem dnes do toho s tebou. Okamžite musím ísť do Vegas!"

Snád som vás nesklamala :D Komentujte, prosííím , inak pozeráte niekto American Horror Story? Ste nam to tak závislí ako ja? :D