Everything has changed

43.časť

Justin (v tom istom čase)

Vystúpim som z lietadla a rozhliiadol som sa naokolo. Niekde hlboko v sebe som dúfal, že tam uvidím stáť Ronnie, ale to tak nebolo. Stál som ľudom v ceste. Narážali do mňa a každí z nich sa niekam ponáhľal. Každí z nich mal zrejme jasný ciel. Ja som chcel len nájsť Ronnie a môjho sprostého brata, ktorého ked uvidím, tak ho zabijem!

Išiel som von. Nadýchal som sa smogu, ktorý sa tu pomaly dal zbierať vo fľaškách a premýšľal som, že ako dalej. Oni odtiaľto nemohli ísť pešo. Auto si určite nepožičali. Taxík! Museli ísť taxíkom a tiež museli prísť letom, ktorý išiel pred tým mojím. Dnes do Vegas z Kanady leteli len tri lety. Prvý išiel ten s ktorým prišli Ronnie a Jaxon, druhý bol ten s ktorým som prišiel ja a tretí ide až neskoro večer. Rozbehol som sa k taxíkom, ktoré stáli vonku. Niekto ich určite musel vidieť! Aspoň som v tom dúfal. 

"Prepáčte," oslovil som taxikára, ktorý ked ma zbadal tak si hned začal schovávať jointa, vôbec ma to neprekvapuje. Toto je Vegas.

"Chceš sa zviesť?"

"Nie, teraz nie." Pokrútil som hlavou. "Potrebujem od vás niečo vedieť. Neviezli ste pred pár hodinami náhodou jedno dievča a jedného chalana?"

"Chlapče ja takých, ako ich popisuješ veziem denne aj miliónkrát. Nemôžem presne vedieť na koho myslíš."

"Počkajte!" Rýchlo som vytiahol mobil a ukázal fotku Ronnie, ktorú som si fotil, ked sme boli ešte zadobre. Ten chlapík sa na ňu zapozeral a na chvíľku sa zamyslel. "A bol s ňou jeden chlapec, jeho fotku síce nemám, ale bohužial sa dosť podobá na mňa, až na to že má blond vlasy. Neviete o nich nič?"

"Niečo sa mi marí, ale nie som si ístý."

"Sakra!" Rozhodil som rukami. "Nemohol vám ten joint vymyť celý mozog! Skúste si spomenúť. Oni sem prišli len pred pár hodinami, musíte vedieť kam išli. Prosím vás!" Už som začínal byť zúfalý. "Potrebujem ich nájsť." Kľakol som si na zem a rukami som sa chytil za tvár. Už ma prestávalo baviť toto sprosté hľadanie. 

"Zdá sa mi že som ich bral do jedného motela. Nie som s tým však na sto percent istý."

"Tak ma tam zoberte! Okamžite tam musím ísť!" Ani som si nepočkal, či s tým bude súhlasiť. Sadol som si do jeho auta a on už nemal na výber. O približne pol hodinu sme zastavili pred nejakým motelom. Bolo to blízko známej ulice, kde bol hazard na dennom poriadku. Hodil som mu pár bankoviek  na palubnú dosku a potom som vystúpil a utekal do hotela. Dole som ich nevidel.

"Dobrý deň, chcem sa opýtať či tu je ubytované dievča s menom Ronnie Malik."

"Ronnie Malik?" Prikývol som a ona si niečo pozrela v papieroch.

"NIe, taká tu bohužial nie je."

"Do riti!" Vykríkol som a poriadne buchol na pult. Nechcel som tú pani vystrašiť, ale vážne som sa neudržal. "Prepáčte." Ospravedlnil som sa jej. "A Jaxon Bieber? Taký tu nie je?" Znova sa zapozerala do papierov.

"Ale áno. Takéhoto tu máme. Má tu dokonca prenajaté dve izby." Odľahlo mi a riadne. Našiel som ich!

"A sú teraz tu?"

"Pravdepodobne už spia, mal by si sa vrátiť zajtra ráno, je už neskoro."

"Jasné, dakujem za všetko." Nič lepšie sa mi ani len nemohlo stať! Našiel som Ronnie aj Jaxona! Ale ja v tejto špine, ktorú môj brat vybral nezostanem. Pôjdem do lepšieho hotela a zajtra sa za nimi vrátim. Medzitým sa pôjdem pozrieť na jedno miesto, kde som mal prísť už oveľa skôr..

Ronnie

Ráno ked som sa zobudila, tak som si rýchlo dala sprchu a potom som si sadla na posteľ, už oblečená s uterákom som si mierne sušila vlasy, aby mi z nich nekvapkala voda. Niekto zaklopal. Čakala som, že to bude Jaxon, no ked som otvorila dvere, tak som zostala dosť prekvapená.

"Paul." Prekvapene som sa na neho pozrela. "Čo tu hľadáš? Dúfam, že sa hento večer nezrušilo."

"Nie, upokoj sa." Usmial sa. "Všetko bude presne tak, ako sme sa aj dohodli."

"Tak potom prečo si tu?" 

"Vlastne, rozmýšľal som.. či by si nechcela ísť so mnou dnes na obed. Vôbec nemusíme nikam chodiť ak sa ti nechce. Pre mňa za mňa si ho môžeme dať aj tuto v moteli. Máš záujem?" Prekvapila ma jeho ponuka. Musím priznať, že by ma toto asi nikdy nenapadlo.

"Fu, no ja neviem takto narýchlo." Potom ma však napadlo, že už nie som nikomu zaviazaná. Už nechodím s Justinom, takže si môžem robiť čo chcem. Navyše to, že pôjdem s Paulom na obed ešte neznamená, že si s ním niečo aj začnem. "Ale dobre, beriem." Snažila som sa usmiať.

"Tak pre teba prídem pred obedom, dobre?"

"Môžeme sa stretnúť dole v jedálni." Navrhla som. 

"Dobre, dobre, ako chceš." Zavrela som za sebou dvere a oprela som sa o ne. Toto je fakt zvláštné. O necelú minútu sa v mojej izbe objavil Jaxon. Chcel vedieť kto prišiel a ked som mu povedala, že tu bol Paul, tak nechcel veriť vlastným ušiam. 

***

Do jedálne som išla o niečo skôr. Ani neviem prečo, proste sa mi tam už chcelo ísť, no ked som tam prišla, tak som to veľmi rýchlo aj oľutovala. Pretože to čo som tam uvidela, mi myslím že viac vyrazilo dych, ako ked som pred dverami uvidela Paula.

"Ty.. ty.. ty... čo tu robíš? Odkiaľ si vedel, že sme tu?" Koktala som pri pohľade na Justina. 

"Prekvapuje ťa to? Čo si si myslela Ronnie, že to nechám len tak? Viem čo chce robiť môj debilný brat a do čoho ťa zatiahol."

"Justin mňa nikto do ničoho nezatiahol. Neviem odkiaľ to vôbec berieš. Vráť sa do Stratfordu, ja viem čo robím."

"Ideš so mnou domov!" Zavelil a schmatol ma za ruku. 

"Nikam s tebou nejdem Justin!" Vymanila som sa mu zo zovretia.

"Oh vážne?" Justin si ma pritiahol k sebe. "Prestaň šaškovať a pod so mnou domov. No tak." Nosom sa obtrel o moje líce a mňa striaslo, ruky mal položené na mojom páse. Justin sakra prestaň!

"Pusť ma!" Odstrčila som si ho od seba.

"Povedala ti, aby si ju PUSTIL!" Ozvalo sa za mnou. Mierne som odskočila od Justina. 

"Paul?" Prekvapil sa Justin.

"Bieber, ako vidím tak ste tu už všetci." Zasmial sa. 

"Čo tu ty hľadáš?"

"Prišiel som na obed." Ozrejmil mu. 

"Na obed? Sem?" Zasmial sa Justin. Poobzeral sa po celej miestnosti ako po najväčšej stoke. "Je to tu dosť špinavé. Fuj, vážne tu chceš jesť?" Opýtal sa ho Justin a pokrútil nosom. 

"No ked chce zostať Ronnie tu, tak mne je jedno kde sa najeme. Nie som vyberavý."

"Čože? Ty ideš na obed s Ronnie?" Justin ukázal na mňa.

"Áno s ňou. Takže ak dovolíš." Povedal Paul a chytil ma za lakeť. Prešiel so mnou okolo Justina a zaviedol ma k jednému stolu. Sakra.. Teraz to už vôbec nevyzerá, ako dobrý nápad, že sa s ním najem. Hlavne po tom, ako som uvidela, ako sa Justin tváril, ked sa na nás pozrel..