18.časť

742 22 3
                                    

Justin

"Stojte! Ja vám vysvetlím, ako to bolo." Povedal som, pričom som utekal za chlapom, ktorý bol oveľa vyšší, ako ja sám. 

"Nie, radšej odíd, dokým nestratím trpezlivosť." 

"Musím vám vysvetliť čo sa stalo, prosím vypočujte si ma. Nebolo to tak, ako si vy myslíte." Zastonal som. Chlapík sa zastavil pred výťahmi, každý jeden z nich privolal, zrejme chcel nastúpiť do toho, ktorý by prišiel skôr, pretože sa ma chcel už zbaviť, ale ja som to nemohol nechať len tak, aj ked som sám nevedel, čo sa mu pokúšam teraz vysvetliť. 

"Čo nie je na tom jasné, že moja dcéra je zbitá a leží vo vážnych zraneniach, kvôli tebe? Ked Vanessa povedala, aby som Ronnie nepúšťal s tebou, tak som si zo začiatku myslel, že to hovorí len preto, lebo som vedel, že si chodil aj s ňou a nechcela aby Ronnie, jej už skoro nevlastná sestra bola s tebou. Ale nie! Ona jej chcela len dobre, veľmi dobre vedela s kým mám tú česť. Kto si vlastne ty. Ty špina!" Kričal na mňa. "Netuším, ako sa vôbec s tebou Ronnie zaplietla, ale prisahám ti, že toto bolo naposledy, čo si sa s mojou dcérou stretol ty fagan! Nemáš ani trošku hanbi?" Určite mal chuť na mňa ešte dalej kričať, na čo mal aj plné právo, ale prišiel výťah. Nastúpil do neho a potom sa za ním zavreli dvere. Justin posral si to! A poriadne! Okríkol som sa v sebe. Teraz mi bolo už úplne jasné, že to s Ronnie končí. Že ja a ona.. Toto je náš koniec, ale chcel som sa jej ospravedlniť. Nechcem aby sa naše cesty rozišli tak, že nebude vedieť, ako veľmi ma mrzí to čo sa stalo. Naťukal som Fredovi sms-ku, aby išiel kľudne domov, pretože ja sa tu ešte zdržím a potom som aj ja nastúpil do jedného výťahu. Zviezol som sa na poschodie, na ktorom ležala Ronnie, čo bola jednotka intenzívnej starostlivosti.. Ked som vystúpil z výťahu, tak som sa poobzeral, či náhodou nezazrem jej otca, ktorý by ma odtiaľto hned vyrazil, ak by zistil, že chcem ísť za Ronnie. Našťastie som ho nikde nevidel, tak som si stiahol ešte nižšie šiltovku na hlave a prešiel som k informáciám. 

"Dobrý deň." Pozdravil som sympatickú blondínku, ktorá sedela za pultom. 

"Ak hľadáš pohotovosť, tak je na prízemý." Povedala. Najprv som ju nepochopil, ale potom som si uvedomil, že moja tvár je ešte stále celá dobitá, pretože ma zatiaľ nikto po bitke s tým sviniarom Wesleyom neošetril.

"Nie nehľadám." Odvrkol som po chvíľke ticha. "Vlastne.. pred asi hodinou vám sem priniesli jedno dievča s ťažkými zraneniami. Volá sa Veronica Malik." 

"Och, áno. Tá chuderka teda dopadla. Nechcem ani pomyslieť, čo sa jej mohlo stať, ale dúfam, že nám povie viac ked sa preberie." Odpovedala mi. 

"Mohol by som ju vidieť? Bude to naozaj len chvíľka, ale je to pre mňa veľmi dôležité."

"Obávam sa, že nie. Toto je jednotka intenzívnej starostlivosti a ona je ešte stále v ohrození života. Ako pozerám jej záznami, tak má zlomené rebrá, na oboch rukách prasknuté kosti a na zvyšku tela pomliaždeniny." Až som dostal husinu, ked mi to všetko dopovedala. Ronnie.. je to všetko moja vina. Myslím že veta "chlapi neplačú" sa u mňa práve zlomila. Lakeť som si oprel o pult a tou istou rukou som si prehrabal vlasy. Cítil som ako mi oči naplňujú slzy a snažil som sa s tým bojovať, ako sa to len dalo.. "Ale možno na chvíľku by si tam mohol ísť. Ale bude to naozaj len chvíľka." Upozornila ma. Úsmev sa rozlial po mojej tvári a ja som okamžite prikývol. Zavolala dalšiu sestričku, ktorej povedala, že môžem ísť za Ronnie a ona ma tam vzala. Dala mi na ústa rúško a potom ma pustila do izby k Ronnie. 

"Len desať minút." Pripomenula mi. Prikývol som a ona odišla von. Ronnie ležala na posteli, ako mrtvola. Nechcem sa vyjadrovať hnusne, ale bolo to naozaj takto. Jej tvár bola bledá aj ruky.. Ako by v nej už nič nežilo. Na toto som ani nechcel pomyslieť, ale nemohol som zamietúť, že by sa takéto niečo v skutočnosti nemohlo vstať. Opatrne som sa dotkol jej ruky a vtedy sa stalo niečo neskutočné. Ručička na monitore, ktorá signalizovala bitie jej srdca začala vyskakovať oveľa vyššie, ako doteraz. Ronnie začala rozlepovať oči, pár krát zažmurkala, kým sa jej vyjasnil zrak a uvidela ma. 

Everything has changedWhere stories live. Discover now