Everything has changed

37.časť

Justin

Recepcia na hoteli priam žiarila z toľkých svetiel, s ktorými bola vyzdobená. Doteraz som si poriadne ani neuvedomoval, že sú Vianoce. Simone som nechal v inom hoteli a teraz som sa chystal za Ronnie. Zastavil som sa pred výťahmi z ktorých som si jeden privolal a medzitým som si obzeral vianočný stromček, ktorý bol v rohu miestnosti. Musel byť určite aspoň dvakrát väčší ako ja. Boli na ňom zavesená obrovské farebné guľe a okolo seba mal omotané farebné blbostičky ako šál. Výťah zapípal a ja som do neho okamžite nastúpil. Dnes som so všetkým skoncoval. Povedal som Simone, že to čo som s ňou predvádzal bol len skrat, a že ju v skutočnosti neľúbim, ani ma nepriťahuje, len jej telo. 

Vo vačku kabáta som skrýval niečo, čo by mohlo nadobro zmeniť sprostosť, ktorú som posledné mesiace predvádzal. Sláva mi skutočne musela vstúpiť do hlavy. Vystúpil som na našom poschodí a prešiel ešte pár krokov k nášmu apartmánu. Kartou som otvoril dvere a opatrne vošiel dnu. 

"Ronnie, už som tu láska." Zakričal som, ked sa za mnou zavreli dvere. Žiadnu odpoved som nedostal. Možno pozerá telku a nepočuje ma. Pomyslel som si v sebe. Išiel som do obývačky, ale tam nebola.. v kuchyni bol stôl krásne prestretí a pri ňom prichystané jedlo, ale ani tam nebola.. skúsil som spálňu, možno si chcela na chvíľku ľahnúť, ale ani tam nič.. Spanikáril som. Vybehol som do haly v poslednej nádeji, že bude práve tam. Nachádzal sa tam další obrovský stromček, pod ktorým bol už nejaký rozbalený darček. Prešiel som k nemu a na roztrhnutom lístočku som našiel svoje meno. Do riti. Netušil som čo sa stalo, ale potreboval som to okamžite vedieť. 

Vytočil som Kennyho číslo. 

"Potrebujem tvoju pomoc!" Vyhŕkol som bez toho, aby som mu dal šancu povedať aspoň: ahoj. 

"Justin, neviem čo do pekla potrebuješ, ale dnes pre teba vážne nepracujem, ak si si nevšimol tak sú Vianoce a navyše mám práve štedrovečernú večeru s rodinou." 

"Kenny prepáč. Prisahám, že by som ti nevolal, ak by to nebolo naliehavé." Chodil som hore dole po apartmáne a s nervami som už bol v koncoch. "Ronnie zmizla." Dostal som zo seba. 

"Akože zmizla?" V jeho hlase znelo, že ho to fakt zaujíma.

"Ja neviem, kde môže byť. Prišiel som teraz do hotela, ale ona nikde nie je.." Povedal som zúfalo. 

"Justin upokoj sa. Možno len niekam vybehla. Skús sa ísť opýtať na recepcii. Možno ti tam nechala aj odkaz. Nemôžeš si hned myslieť že Ronnie zdúchla, nemá dôvod také niečo robiť."

"Máš pravdu, dakujem Kenny. Pôjdem sa dole opýtať. A pozdrav tvoju rodinu, prepáč že som vás vyrušil." Zložil som a utekal dole. Nohavice som už mal nebezpečne nízko, ale bolo mi to jedno. Výťah neprichádzal, takže som zo šiesteho poschodia utekal dole po schodoch. Myslel som si, že mi vypadnú pľúca, kým som došiel dole, ale zvládol som to. Pribehol som k recepcii a tam sa na mňa od ucha k uchu usmiala sympatická blondínka. 

"Pán Bieber, pomôžem?" Znova ten jej úsmev, ale ja som ho v tejto chvíli ignoroval.

"Potrebujem aby ste mi povedali, kedy ste videli Ronnie, moju priateľku dnes naposledy." Stále som z ťažka naberal dych a srdce mi priam išlo vyskočiť, takže som sa za neho chytil. 

"Vaša priateľka odišla približne pred dvoma, maximálne troma hodinami." Oznámila mi. 

"A neviete kam išla? Nenechala mi žiadny odkaz?"

"Nie pane." Buchol som z celej sili po pulte, ktorý tam mala a išiel som preč. Každý tu na mňa kašle! Nikoho nezaujíma že moja priateľka je boh vie kde. Vybehol som z hotela do tej obrovskej zimy a rozhodol som sa že ju nájdem sám. Behal som po okolí asi hodinu a každému kto prešiel naokolo som ukazoval fotku Ronnie na mojom iPhone, ale nikto ju nespoznával ani nevidel.