Everything has changed

29.časť

Justinova tvár v momente zbledla. Vyzeral, ako keby mu ten človek, ktorý bol na druhej strane linky vyrazil dych, alebo niečo podobné. Obávala som sa o to najhoršie, hlavne, že to bude polícia.. Ked som znovu očkom pozrela na Justina, tak akurát rukou ťukol do dotykovej obrazovky na jeho mobile a tým zrušil hovor. 

"Kto to bol?" Opýtala som sa ho okamžite. Justin naznačil rukou, že to je nie nič dôležité, aj ked som ja vedela že klame. "Prečo mi to jednoducho nemôžeš povedať?" Vyletela som na neho. Neviem, ako sa to vôbec vo mne v tej chvíli vzalo, ale uvedomila som si, že kvôli Justinovi som stratila najkrajšie roky môjho života. Nie, že by mi s ním nebolo každú každučkú sekundu dobre, ale proste ked prišiel on do môjho života, tak sa mi začal úplne komplikovať. Napadla ma zrazu moja stará banda a všetci, ktorým som kedysi sľubovala, že budeme spolu navždy. Ked prišiel Justin, tak som toto slovo zahodila do koša.

"No čo Justin? Nebodaj si dostal zlý telefonát?" Povedala sarkasticky Vanessa. Och, na moment som zabudla, že je s nami v jednej izbe.

"Do toho ťa nič. Vlastne, mohla by si už láskavo vypadnúť z tejto izby, môjho domu a aj z môjho života?! Prisahám Bohu, že som v mojom živote urobil najväčšiu chybu, ked som sa zaplietol s tebou!" Rozhodil Justin rukami a začal sa chytať za hlavu. Neviem kto mu mohol volať, ale práve tú zlosť z telefonátu vybíja na Vanesse. 

"Len, aby si sa v najbližších dňoch neprekvapil, môj milý Justin." Vanessa sa na neho na silu usmiala a potom odišla z izby, samozrejme nezabudla predtým ešte poriadne zabuchnúť za sebou dvere na Justinovej izbe. Pozrela som sa na Justin a pomaly som prešla k nemu. Chcela som ho objať a pobozkať, tak dlho som ho už zas necítila pri sebe. Opatrne som sa dotkla jeho svalov na ramene a prešla som po nich rukami hore a dole. Justin sa pozrel hore a troška sa usmial sa na mňa. 

"Chýbal si mi, naozaj si mi chýbal." Povedala som a dala som mu letmú pusu na ústa. Justin sa priklonil viac ku mne a prehĺbil náš bozk až sa z obyčajného nevinného bozku strhla vášnivá hra našich jazykov, ktorú pravdepodobne ani jeden z nás nechcel skončiť. Rukami zišiel nižšie až k mojim stehnám a vyzdvihol ma do vzduchu, prešiel k jeho posteli, na ktorú si sadol a mňa si obkročmo položil na seba. Rukami som mu zašla do jeho jemných a hebkých vlasov, ktoré som mu začala prečesávať, cítila som jeho jablkovo-škoricový šampón. Justin medzitým jeho rukami skúmal moju pokožku pod tričkom. 

"Povieš mi kto ti volal?" Odlepila som sa mierne od neho, aby som sa mu mohla pozrieť do očí. 

"Ronnie, to nie je vôbec podstatné. Chýbala si mi tiež a chcem si s tebou radšej vynahradiť iné veci." Ten jeho drzý úsmev samozrejme neunikol z jeho úst. 

"Ked to je nepodstatné, tak mi to kľudne môžeš povedať." Pobozkala som ho na špičku nosa. Justin ma rukami stlačil za boky, ale nie tak veľmi aby ma to bolelo. 

"Volal Scooter Braun." Jeho meno povedal s úplnou nechuťou v hlase. 

"Kto je to?" Zvraštila som čelo. Vedela som, že som to meno už niekde počula, ale teraz som si vôbec nedokázala spomenúť, kto by to mohol byť. 

"Ten kto ma kedysi priviedol na vrchol." Povedal potichu Justin. Stále som bola mimo, Justin si to na mne zrejme všimol, takže pokračoval. "Mám na mysli spev, moja kariéra.." umčal sa. Pochopila som, že táto téma nie je pre neho obľúbená, takže som to nechcela ani rozoberať Justin však pokračoval dalej. "Netuším odkiaľ mohol zistiť moje číslo. Ked som vtedy odišiel od neho, tak som s ním prerušil všetky kontakty aj ked ma hľadal. Mama mala tiež zakázané mu povedať, že kde sa nachádzam, aj ked to podľa mňa ani nevedela." 

"A čo Jaxon? On to nemohol vytárať?" Napadlo ma.

"To by sa neopovážil, vie veľmi dobre, že ak by niečo takéto spravil, tak by som mu odtrhol hlavu z krku." Povedal Justin vážne, aj ked som vedela, že to hovorí len zo srandy. Cítila som, ako rukami opäť chytil môj zadok a stlačil mi ho. Unikol mi ston úst, aj ked som sa tomu snažila zabrániť, no Justina to len rozosmialo, vedel že má na mňa dosť veľký vplyv.