Everything has changed

30.časť

Ronnie

Vymazala som email, aby si to náhodou Justin nemohol všimnúť v mojom telefóne a potom som ho zamkla a položila na nočný stolík. Pritúlila som sa k Justinovi a snažila som sa zaspať. Viem, že ked sa dozvie, že to ja som ho napísala ten email Scooterovi, tak sa na mňa bude hnevať, no verím v tom, že raz sa mi za to podakuje, možno práve toto mu zmení život. Pri týchto slovách som zaspávala až nakoniec som sa dostala do ríše snov..

Prebúdzala som sa na malé bozky, ktoré som pocítila, že mi niekto dáva za uchom až dole smerom ku krku, samozrejme bol to Justin. Zavrtela som sa pod jeho dotykom, pretože ma to dosť šteklilo, ale zostala som dalej ležať a užívala som si to. Nemyslela som si, že budem mať takéto pekné prebudenie. Justin posunul ruku k môjmu pásu a otočil si ma na chrbát, aby na mňa mohol vidieť. Ja som si však nechala zatvorené oči. Počula som ako zavrčal a v zápätí ma pošteklil na bruchu, aby ma to donútilo otvoriť si oči. Automaticky moje ruky poleteli k miestu, kde ma pošteklil a chytila som sa za neho. Justin sa zasmial a pobozkal ma na ústa. 

"Dobré ránko, miláčik." Zašepkal Justin. 

"Aj tebe Justin." Usmiala som sa na neho a potiahla som si ho za krk k sebe, aby som ho mohla znova pobozkať. Bozkávali sme sa a bozkávali.. až do tej chvíle, ako mi nerozvonil mobil na stolíku, kde som ho večer položila. Okamžite som sa od Justina odtiahla a schmatla som do rúk svoj mobil. Justin sa na mňa nechápavo pozeral, ale to som teraz úplne ignorovala. Dúfala som, že mi odpísal ten Scooter. Rýchlo som si otvorila svoju emailovú schránku a objavila som tam nový email. Moje ústa sa roztiahli do obrovského úsmevu, ked som uvidela, že email prišiel našťastie od neho. 

"Čo sa tak usmievaš do toho mobilu? Snád ti nepíše nejaký tvoj milenec, ktorého si si medzičasom našla?" Zamrmlal Justin. Zasmiala som sa na jeho pripomienke a dalej som sa venovala čítaniu emailu. Ten Scooter sa so mnou chcel stretnúť. Dnes. Príde vraj do Stratfordu a neskôr sa chce stretnúťaj s Justinom. Zhlboka som sa nadýchla, predtým ako som mu odpísala, pretože chcel vedieť, či mám dnes čas. 

"Ronnie!" Drgol do mňa Justin. Moje oči okamžite vyleteli hore a pozrela som sa na neho. 

"Čo je?" Opýtala som sa ho. 

"Mohla by si mi konečne odpovedať na moju otázku? Čo sa deje v tom tvojom mobile?" Chcel mi ho vziať z rúk, ale našťastie som bola šikovnejšia, takže to nestihol.

"Nič. Len vieš.." pokúšala som sa čo najrýchlejšie vymyslieť uveriteľnú výhovorku, pretože Justina sa len tak s hocičím oklamať nedalo. "..podala som žiadosť do Stratfordskej nemocnice, aby som tam mohla pracovať." Justina na mňa vyvalil oči. 

"Ronnie, ja som ti už povedal, že dokým budeš so mnou tak nemusíš pracovať. Nechcem aby sa namáhala za minimálne prachy, máme ich dosť, nemusíš sa báť." 

"Justin, ale ja to nechcem robiť pre prachy! Chcem pomáhať ľudom!" Vykríkla som. Justin sa na mňa chvíľku pozeral a potom podišiel ku mne a objal ma. 

"Prepáč." Zašepkal mi do ucha. "Je to tvoja vec, čo v živote chceš robiť, ved práve preto si si spravila aj školu. A ak chceš pracovať tak fajn, kľudne chod na ten pohovor." Usmial sa na mňa a pobozkal ma na čelo. Bolo mi hrozne z toho, že som Justina musela oklamať a ešte aj z tejto hádky vynil sám seba aj ked som na žiadny pohovor neišla.. Vyšplhala som sa z postele a išla som si spraviť rannú hygienu a potom sa obliecť. S Justinom sme išli spolu za ostatnými dole a spravili sme si raňajky. Nemali toho moc doma, no rohlíky s džemom ma aj tak potešili. Bolo to jedno z mojich obľúbených raňajok. 

"Ronnie, kedy tam pôjdeš?" Opýtal sa ma Justin s plnými ústami. Zamyslela som sa nad tým, aký čas bol písaný v emaili predtým, ako som mu odpovedala.