Everything has changed

1.časť

"...nie myslel som to vážne, ak budete niečo potrebovať, tak za mnou kľudne prídete a ja vám pomôžem, dobre? To platí aj pre teba Nicola, aj ty Kelly, a ty.." na chvíľku sa zamyslel nad mojím menom. "..Veronica."

Vtedy som si myslela, že počúvam len chalana, ktorý sa chváli. Ktorý zo seba robí niečo viac, než sme boli my. Netušila som, že raz budem potrebovať práve jeho pomoc..

***

Uvidela som skupinku, ktorá mi bola až príliš známa. Rýchlym krokom som prešla k nim a sadla som si na schodili pred divadlom, kde sme často sedávali a dlhé hodiny sa tam bavili, aj napriek tomu, že nás odtiaľ už niekoľko krát vyhnali. Nicolas sa otočil smerom ku mne ked ma zbadal a jeho oči si ma celú premerali. 

"A že dneska tu budeš od rána." Zamrmlal.

"Prepáč, stretla som kamarátku zo základky a zarozprávala som sa s ňou." Povedala som mu a môj pohľad padol na chlapca, ktorý narozdiel od nás, po celý čas stál pred nami a o niečom sa rozprávali s chalanmi. 

"Veronica, to je Justin." Povedal Mike. Zdvihla som hlavu, aby som sa naňho mohla pozrieť a z ľahka som pokývla hlavou na znak pozdravu. Ten chalan, no Justin, mal na sebe čiernu koženú bundu a rifle, ktoré mu viseli na bokoch, až som sa bála že mu spadnú. No musím uznať, že mal chlapec naozaj dobrý štýl. Ako sa hovorí Swag. Otočila som sa k dievčatám a začali sme sa medzi sebou rozprávať zatiaľ čo sa chalani bavili s tým Justinom. Nicola hovorila o tom, akú úžasnú noc včera prežila a my ostatné sme ju s úžasom počúvali. Aj ja by som to chcela raz zažiť.. ale neviem či som na to pripravená. Myslím, že nie. Pretože ak by sa to moja mama dozvedela, tak by som bola na mieste mŕtva. O pár mesiacov mám 17, no ona ma stále berie ako malé dieťa.

"Takže, ak budete niečo potrebovať, tak mi dajte vedieť dobre?" Moje myšlienky prerušili Justinove hlasné slová.

"Jasné kámo, mohol by si mi kúpiť poriadne auto, až dostanem vodičák." Žartoval Mike.

"...nie myslel som to vážne, ak budete niečo potrebovať, tak za mnou kľudne prídete a ja vám pomôžem, dobre? To platí aj pre teba Nicola, aj ty Kelly, a ty.." na chvíľku sa zamyslel nad mojím menom. "..Veronica." Mierne som na neho vyvalila oči, ale rýchlo som odvrátila hlavu, aby si to nevšimol. Justin sa otočil a o chvíľu ho už ani nebolo.

"Kto to bol?" Opýtala som sa chalanov, ked už bol v dostatočnej zdialenosti od nás, aby to nemohol počuť.

"No vieš, ako som ti spomínal tých mafiánov, čo kradnú autá a potom ich vrátia ich majiteľom, len za veľké peniaze?" Prikývla som. "Justin je jeden z nich, tiež to robí." Čo on???! Vyvalila som na neho oči a ústa sa mi dokorán otvorili. Nikdy by som si nepomyslela, že on patrí k nim. Vlastne pôsobil skôr, ako chlapec, ktorý má prachy, pretože má bohatých rodičov, ale ako vidím, mýlila som sa. 

"A je pekný." Usmiala sa Nicola od ucha k uchu. Nestačilo jej včera? Pomyslela som si v sebe a z vačku som si vytiahla mobil. Pred hodinou som dostala sms-ku od mami, aby som prišla domov, a ja som si ju vôbec ani nevšimla. Rozlúčila som sa s ostatnými a rýchlo som utekala domov. Zastavila som sa až pri dverách nášho bytu, lebo som si musela nájsť kľúče, no už z vonka som počula, ako sa naši hádajú. Nie že by sa hádali často, ale bola som zvykntá, že sa občas do seba za niečo pustili, to sa stáva v každej rodine. Kľúčom som si odomkla dvere a vošla som dnu. Mama okamžite pribehla ku mne a videla som sa na nej, že plakala.

"Čo sa stalo?" Opýtala som sa jej a prehltla som hrču, ktorá sa mi vytvorila v krku. 

"Nech ti to povie on!" Ukázala na môjho otca, ktorý vyšiel z izby. Mama mala opäť slzy v očiach, a ked som sa na ňu znovu pozrela, tak už plakala..