44.časť 1/2

383 18 1
                                    

Ronnie

"Ja by som si dal rezeň, ale ak si potrpíš na postave, tak si kľudne môžeme dať aj niečo iné." Prihovoril sa mi Paul, ale ja som ho vôbec nevnímala. Snažila som sa skôr vyhýbať pohľadom, ktorými ma Justin prepaľoval. Sadol si naschvál k stolu oproti nášmu a pozoroval každý môj aj Paulov pohyb.

"Ronnie." Ozval sa zas Paul. Pomykala som hlavou a pozrela som sa rýchlo na neho. "Vôbec ma nepočúváš, ak tu nechceš byť-" Prerušila som ho.

"Ale hej chcem, jasné. Ja len.. trošku som sa zamyslela, ale to je jedno. Čo si sa ma pýtal?" Trochu som sa na neho usmiala. 

"Pýtal som sa, že čo si dáme na obed." Posunul ku mne jedálny lístok, aby som si mohla niečo vybrať. 

"Môžeme ten rezeň."

"Dobre." Paul zavolal čašníka a objednal nám jesť. Mrvila som sa tam na stoličke, pretože mi toto celé prišlo úplne dinvé. Po prvé vôbec som sa nedokázala sústrediť na to, čo mi Paul hovoril, pretože Justin na nás neustále čumel a po druhé ak mám povedať pravdu, tak som tu vôbec už ani nechcela byť.

"Tak ty a Bieber ste spolu chodili? Videl som ťa v telke ešte ked začal opäť spievať. Vieš, ked ťa vytiahol na pódium a kecal o tom, ako veľmi ťa ľúbi. No asi nie až tak veľmi, ked ťa podviedol s niekým z jeho tímu."

"Odkiaľ o tom vieš?!" Okamžite som zbystrila pozornosť.

"Och prepáč, netušil som že o tom nevieš. Zrejme to bude tým, že sa to riešilo, ked si bola v nemocnici. Čítal som veľa článkov v novinách a ukazovali ťa aj v telke. Vraj si sa pokúsila o samovraždu, ktorá sa ti ale nevydarila. Chcela si skoncovať so svojím životom, pretože ťa Justin podviedol a ty si nedokázala bez neho žiť."

"Ha, tí vedia o mojom živote viac než ja sama." Zamrmlala som.

"Prepáč, netušil som, že je to pre teba citlivá téma. Ak by som to vedel, tak to vôbec nespomeniem."

"Nie Paul, to je v pohode. To čo bolo medzi mnou a Justinom je už minulosť. Nevadí mi, že si sa na toto spýtal, jasné že si chcel vedieť čo je pravda popri tých kravinách čo si si mohol prečítať v novinách." Akurát, ked som dopovedala, tak nám priniesli jesť. Čas ubiehal dosť rýchlo, už som tu s ním sedela hodinu a ja som si to vôbec neuvedomovala. Začínala som sa s Paulom cítiť ceľkom dobre.

"A ty čo vlastne robíš? Mám na mysli.. ty zabezpečuješ miesta, kde sa potom nelegálne hrá?"

"Ronnie.." usmial sa na mňa koketne. "Nemal by som ti to hovoriť."

"No tak, aj tak už všetko viem. Kludne o tom môžeš hovoriť narovinu. Ja to určite nikomu nevytáram nemusíš sa báť." Usmiala som sa na neho schválne, aby mi to povedal.

"Tak fajn, hej je to moja momentálna práca. Dá sa z neho dosť zarobiť, aj ked to je občas dosť nebezpečné. Nie raz sa mi už stalo, že nás skoro chytili policajti, no našťastie sme to vedeli vždy rýchlo ukončiť."

"Takže takto žiješ." Uškrnula som sa. Paul si pomaly posunul ruku po stole a dotkol a tej mojej ktorú som mala voľne spustenú na stole. Trošku som sa striasla a chcela si ju okamžite odtiahnúť, ale v tom mi zabránil Justin, ktorý ked to uvidel, tak sa okamžite postavil od jeho stola, schmatol Paula pod krk a vytrhol ho od stola.

"JUSTIN!" Vykríkla som. "Prestaň Justin!" Kričala som na neho, ale on neprestával. Dal mu päsťačkou do tváre, aj ked bol Paul aspoň o hlavu vyšší než on. 

"Paul, prosím ťa neudri ho!" Mala som slzy v očiach. Paul sa na mňa pozrel ešte predtým, ako Justina pustil. "Ďakujem." Vydýchla som si.

"Ďakuj za svoj život Ronnie, inak by som ťa tu roztrel na dlážke!" Vykríkol na neho Paul.

"Myslíš si, že sa ťa bojím alebo čo?! Ak by sme boli sami, tak by som ťa zabil, ale nechcem aby sa tu všetci tí ľudia museli pozerať na tvoj skurvený ksicht, ako sa zalieva krvou." Justin si odpľul.

"Prestaňte obaja! Všetci sa tu na nás pozerajú. Ked si chcete niečo vybavovať, tak to vybavte vonku, ale nie tu." Okríkla som ich.

"Fajn, tak čo Bieber? Vyzriešime si to vonku? Len ja a ty?"

"Samozrejme, kedykoľvek a kdekoľvek povieš. Nemám problém ťa poraziť v čomkoľkvek."

"Tak dobre, čo by si povedal na preteky? Myslím si, že je to už veľmi dávno, čo sme my dvaja spolu nepretekali, čo na to povieš?"

"Nemám to auto."

"To nie je problém, ja ti auto požičiam. Uvidíme kto bude za volantom rýchlejší, či ja alebo ty." Zasmial sa Paul..

Zajtra vám pridám aj druhú polovicu, ale dnes ju už nestíham dopísať. Som na praxy už skoro týždeň, takže teraz veľmi nemám čas.

Everything has changedOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz