Everything has changed

40.časť

Ronnie

Prebrala som sa, ked som pocítila, že posteľ na ktorej som ležala sa trochu prehla. Okamžite som otvorila oči a posadila sa. Justin sedel na druhej strane postele a zvieral v ruke tácku s výdatnými raňajkami. Toto fakt nemusel.. Pozeral sa na mňa a aj ja na neho, ale nie príliš dlho, pretože ked som si to uvedomila, tak som sa hned odvrátila od neho. 

"Priniesol som ti raňajky, myslím že musíš byť veľmi hladná." Prehovoril. 

"To si Justin nemusel, len rob čo aj obvykle, viem sa o seba postarať aj sama." Postavila som sa z postele a chcela som ísť do kúpeľne, ale Justin sa postavil predo mňa, takže som nemala šancu sa tam dostať. 

"Vôbec mi nerobí starosti starať sa o teba, práveže to chcem. Nemám nič iné na práci, len chcem byt s tebou Ronnie a starať sa o teba. Vynahradiť ti všetko to krásne, čo som medzi nami dokázal pokašľať. Ver mi, budem sa snažiť naozaj." Vyzeral zúfalo, no ja som mala aj tak pri pohľade na neho vždy jeho a Simone, ked sa spolu.. Musela som si zahryznúť z vnútra do líca, aby som sa nerozplakala.

"Justin, ty si si to zrejme vysvetlil zle." Nechápavo sa na mňa pozrel. "Pozri, včera som sem prišla len preto, že naliehal Jaxon a u neho som zostať nemohla. Chcem tu byť len pár dní dokým si nenájdem bývanie a potom odídem. Neprišla som sem Justin aby sme sa my dvaja znova dávali dokopy, to sa nestane a ak si si myslel, že je to tak si sa mýlil." Prešla som popri ňom a išla som do kúpeľne. Zamkla som za sebou dvere o ktoré som sa potom oprela a pomaly som sa šúchala po nich dole. Ked som už bola na zemi tak som sa stiahla do klbka a rozplakala som sa, no snažila som sa tlmiť môj plač, aby ho Justin nemohol počuť. Do čerta ja ho potrebujem.. Opakovala som si v sebe a ešte silnejšie som si objala kolená.

***

Ked som sa po hodinách konečne osprchovala a obliekla tak som zišla po schodoch dole. Chcela som ísť za Jaxonom a dohodnúť sa s ním ako bude náš plán dalej pokračovať. Potom by som sa mohla zastaviť aj v nejakej realitnej kancelárii, aby som si čo najskôr vybavila nové bývanie, pretože s Justinom pod jednou strechou to už dlho nevydržím. Najhoršie na všetkom je, že nemám ani prácu..

"Kam ideš? Odveziem ťa?" Ozval sa Justin, ktorý sedel na sedačke a pozeral furbal. 

"Nemusíš." Odvrkla som a začala som si obúvať čižmy. Ani som sa nenazdala a už stál za mnou. Na celom mojom tele som cítila jeho oči. Urobil krok a postavil sa za mňa. Pomaly sa dotkol mojej ruky, ktorú zovrel v dlani a nechcel ju pustiť, ale ja som si tú svoju ruku od neho vytrhla. Otočila som sa k nemu a venovala som mu škaredý pohľad. 

"Kam to sakra ideš, že ťa nemôžem zobrať?" Vyletel na mňa.

"Nemáš ma prečo odvážať, nie si môj šofér." Zavrčala som. 

"Fajn Ronnie, len sa tu hraj na niečo čo sa na teba vôbec nehodí. Nechápem aký máš problém s tým, aby som ťa zviezol. Kam to sakra ideš, že ťa tam nemôžem zobrať, čo?" Bol už dosť naštvaný.

"Idem za Jaxon!" Vyletelo zo mňa.

"Za Jaxonom?!" Justinova sánka poriadne klesla k zemi. Toto zrejme nečakal, že poviem. 

 "Ano za tvojím bratom, no ahoj." Zabuchla som za sebou dvere ešte predtým, ako by ma stihol zastaviť som sa rozbehla dole ulicou. Našťastie tam stále stáli taxíky, tak som do jedného nasadla a odviezla sa za Jaxonom. Opäť tam mal hentých debilov, ako aj včera. Mali na moju adresu sprosté poznámky, ale snažila som sa ich nevšímať. 

 "Zohnal som letenky do Las Vegas." Povedal Jaxon a hodil ich na stôl. Očami som po nich prebehla a na chvíľku som zapochybovala o tom, či je správne čo idem robiť. Človek síce môže vedieť hrať, lenže všetko to je o šťastí. Čo ak nebudem mať šťastie a všetky peniaze, ktoré mi teraz dá Jaxon prehrám? Táto možnosť tu tiež bola. "Včera som volal s Justinom a povedal som mu, že si chcem ísť kúpiť nový mobil a potrebujem radu. Hned sa mi ponúkol, že mi jeden kúpi, kedže mi na Vianoce nič nedal. Ten mobil som už stihol predať. Bol to iPhone 5, dostal som za neho dosť, takže toto je tvoje." Jaxon tentokrát hodil na stôl obálku v ktorej pravdepodobne boli peniaze za mobil.

"Musíme byť opatrní Jaxon, pretože ak Justin zistí čo ideme robiť, tak nám to určite prekazí. Poznám ho. Všetko sa to bude snažiť zaplatiť zo svojich peňazí a to ty nechceš. Už ani dnes ráno sa mu nepáčilo, ked som mu povedala, že idem za tebou." 

"Načo si mu to Ronnie sakra hovorila?" Vyletel na mňa. "Mala si mu povedať, že ideš ku kamarátke, alebo ja neviem. Hlavne nie, že ku mne." 

"Chcel ma odviesť, ale ja som to odmietla. Ja už nechcem byť znova s Justinom Jaxon, lenže on to neviem pochopiť. Myslím si, že preto som mu hodila do tváre, že idem za tebou, aby som ho nahnevala, prepáč." 

"To je v pohode Ronnie." Už hovoril pokojnejšie. "Zajtra o jednej nám to letí. Môžem ža odviesť na letisko, ked chceš." Navrhol.

"Nie Jaxon, to nebude treba. Ja prídem aj sama. Idem sa teraz pobaliť k Justinovi a potom od neho odídem." Vzala som zo stola letenku aj peniaze a odišla som od Jaxosona. Nechystala som sa ešte k Justinovi. V prvom rada som chcela ísť na miesto, kde som už dávno mala zavítať. Na cintorín za Mikeom. Nasadla som na autobus a odviezla som sa tam. Pešo by mi to trvalo strašne dlho. Presedela som tam až skoro do večera. Stále som nechcela veriť tomu, že Mike je preč a ja som sa na neho takto vykašľala. Mohla som sa hodiny pozerať na jeho meno vyryté do kameňa, aj tak sa mi to stále zdal ako nezmysel. Ked sa už začalo stmievať, tak som sa dvihla a vrátila sa k Justinovi. Bolo tam až podozrievavo ticho. Rýchlo som sa chcela zbaliť a vypadnúť, a to som aj spravila. Ked som však už schádzala dole zo schodov, tak sa mi naskytol pohľad na opitého Justina, ktorý sa kolísal sem a tam po obývačke a hale. 

"Sakra, ešte toto mi chýbalo." Zamrmlala som sama pre seba. 

"Ronnie, láska moja." Povedal opito a otvoril mi náruč. Preboha. Chcela som pri ňom prebehnúť a ísť preč, no nedovolil mi to. Silné ruky si omotal okolo môjho tela a priahol si ma k sebe. Riadne páchol. Snažila som sa ho odstrčiť od seba, ale vôbec to nešlo.

"Justin, si opitý, daj si odstup." Snažila som sa mu dohovoriť. 

"Načo máš tú tašku Ronnie? Nechceš odo mňa odísť. Však nie?" 

"Ale chcem, presne o to sa pokúšam Justin a ty mi v tom brániš, tak uhni prosím ťa." Mierne som do neho strčila, ale nepomáhalo to. Potom odrazu povolil zovretie a neudržal rovnováhu. Šuchol sa priamo na mňa a ja som zletela spolu s ním na zem. Ležal na mne len pár centimetrov od mojej tváre a plakal. Justin tebe naozaj preskočilo. Pomyslela som si v sebe. 

"Pozri, Justin. Teraz sa postavíš a pôjdeš si ľahnúť dobre? To bude najlepšie. Zajtra sa zobudíš a bude ti dobre. Vôbec nechápem načo sa opíjaš, ked to vôbec nezvládaš." Snažila som ho dvihnúť zo seba, ale vôbec to nebolo také jednoduché, ako som si myslela.

"Opil som sa, pretoeže ťa ľúbim Ronnie! Veľmi ťa ľúbim." Nariekal. 

"To určite." Povedala som ironicky. "Ked niekto niekoho ľúbi, tak ho nepodvedie, vieš?" Oprela som sa vzadu o lakte, aby som sa na neho mohla pozrieť. Stále ležal na mne. 

"Máš pravdu." Povedal odrazu. "Vôbec si ťa nezaslúžim. Nechápam, prečo som ťa nenechal len tak. Mal som ťa nechať ísť, ako všetky ostatné. Mal som ťa len pretiahnúť a nechať. Ale nie! Neurobil som to. A vieš prečo?" Ani mi nedovolil, aby som odpovedala. "Lebo ťa milujem Ronnie." Zas plakal. "Lebo som sa do teba zamiloval v prvej chvíli, ked som ťa uvidel sedieť pri divadle. Už vtedy som tušil, že budeš moja." Odvrátila som si tvár, aby nevidel, že plačem. Hovorí sa, že opití hovoria pravdu, je to aj v tomto prípade tak? Je mi to však jedno, pretože som sľúbila, že som s Justinom skončila a to aj chcem dodržať.

"Vieš čo chcem ja Justin? Aby si na mňa zabudol. Zabudni na všetko čo bolo medzi nami dobre? Nájdi si nové dievča a bud s ňou." Slová sa mi ledva dostávali von z úst. Justin si odrazu dvihol hlavu, ktorá mu doteraz visela dole a pobozkal ma na ústa. Bolo to veľmi nečakané. Najprv sa mi hnusil, pretože páchol po alkohole a cigaretách, no napriek tomu som nenašla v sebe ani trošku síl, aby som sa od neho odtiahla. Omotala som si ruky okolo jeho krku a pritiahla som si ho bližšie k sebe. 

Naposledy..

Už nikdy viac..

Chcem s ním byť..

Posledný krát...

Prajem vám všetkým šťastný nový rok :)