Everything has changed

45.časť

Ronnie

Nastúpili sme do auta a Justin naštartoval motor. Ten silno hučal všade naokolo a pred autami už stálo dievča v krátkej ružovej sukni, ktoré držalo v rukách vlajky a odštartovalo preteky. Justin okamžite šľapol na plyn. Z nulky sme vyleteli na pädesiatku a z nej na osemdesiat ani som sa nenazdala a už sme lietali ulicami Vegas stovkou. Najprv to vyzeralo byť celkom dobré. Boli sme prvý a Justin vyzeral byť uvoľnení, ale v zápätí nás Paul dobehol. Ani netuším, ako to mohol dokázať, pretože v tej rýchlosti som si myslela, že sme ho už dávno niekde zanechali, lenže on nás teraz predbehol. Justin nadával a nohou tlačil na plyn, ako sa to len dalo. Začínala som sa báť. Môj žalúdok začal v mojom tele vydávať čudné pocity.

"Spomal trošku," Zamrmlala som. 

"Uvedomuješ si, že sme na pretekoch?!" Vykríkol zlostne. "Nemôžeš ma tu žiadať, aby som spomalil."

"Prepáč, ale ja sa naozaj začínam cítiť zle. Tá rýchlosť mi Justin nerobí dobre." Horko-ťažko som dokázala hovoriť pretože žalúdok sa mi dosť nadvihoval. Bolo mi vážne zle.

"Už len chvíľa a som v ciely." Povedal o niečo pokojnejšie, pretože práve dobehol Paula. Justin išiel tak rýchlo s autom, že som sa čudovala, že ešte nestratil kontrolu nad riadením auta. V zápätí sa ozval zvuk majáka a húkačiek. Netušila som čo sa deje, ale bola som si istá, že to nič dobré nebude. Zo spätného zrkadla som videla modré svetlo, ktoré čoraz viac svietilo.

"Justin, myslím si že-" prerušil ma.

"Ja viem." Presne ked to dopovedal, tak nás predbehlo policajné auto, ktoré nás donútilo, aby sme sa zastavili. Justin zastal na kraji cesty a hlavu si oprel o kormidlo. "Prepáč, som hlupák." Zamrmlal, potom policajt zaklopal na okno na Justinovej strane, aby stiahol okno.

"Vystúpte z auta, obaja!" Nariadil policajt. Justin sa pozrel na mňa a venoval mi súcitný pohľad. Veľmi som sa bála. Naozaj som si nemyslela, že sa stane práve toto. Ked sme už vystúpili z auta, tak Justina okamžite pritlačili ku kapote auta a začali ho prehľadávať. Potom som nasledovala ja, spravili mi to isté, ale ani u jedného z nás nič nenašli. Z policajného auta vystúpil další policajt, ktorý mal v ruke dve putá. Ja s Justinom sme si dali ruky za chrbát a oni nám zapli putá. 

"Nastúpte si do auta, pôjdeme na policajnú stanicu." Povedal policajt.

***

Vystúpili sme na policajnej stanici a v putách nás zobrali dnu. Jeden chlapík hovoril niečo o tom, že tu sudca už nie je. Dnes mal len jedno pojednávanie a to skončilo poobede, takže teraz večer tu už nie je. Policajt nás opäť vyzval, takže sme ho nasledovali. Zišli sme dole po schodoch na miesto, ktoré mi pripomínalo pivnicu. Bolo tmavé a chladné, až sa mi naježili na rukách chĺpky. Justin sa neustále snažil dohovoriť policajtovi, aby nás pustil, ale ten ho vôbec nepočúval. Bolo to stratené.

Potom nás zavrel do jednej celi a ešte sa aj uistil, že to urobil dobre, aby sme náhodou nemohli utiecť. Ľudia čo tam boli tiež zavretí po mne kričali slová ako: kráska, prečo si tu zavretá? pod do celi so mnou, užijeme si to. A podobné. Mala som chuť plakať. Strašne som sa bála a nechcela som tu zostať ani jedinú noc. Sadla som si na stoličku a rukami som si zakryla tvár.

"Prepáč." Zopakoval Justin už asi po stý krát, odkedy sme sa viezli v aute.

"Justin bud už ticho!" Povedala som viac nahlas, ako som chcela. "Nemusíš sa mi každú chvíľku ospravedlňovať." Dodala som.

"Prepáč-" prerušil sa, ked zistil čo zas povedal. "Dobre, už to slovo nikdy nezopakujem." Uistil ma.

"Dokedy tu zostaneme?" Zašepkala som. 

"Neviem Ronnie, vážne neviem." Justin vyzeral byť zničený z toho čo sa stalo. "Ten chlapík povedal, že tu sudca nie je, takže tu určite nie je ani prokurátor. Navyše si nemyslím, že si nenechá ujsť víkend kvôli dvom ľudom, ako sme my. Je možné že príde až pondelok."

"To znamená, že tu mám prespať ešte 2 noci?!" Zvolala som zhrozene.

"Prepáč, ale neboj sa. Nezostaneš tu ani jednu noc. Okamžite zavolám Jaxonovi a zaplatím za teba kauciu. Nedovolím, aby si čo i len jednu noc spala v tejto diere." Chcel sa dotknúť môjho ramena, ale ja som sa odtiahla. Pochopil, že nechcem aby sa ma dotýkal, prešiel k mrežiam a silno s nimi potriasol, takže sa to okamžite ozvalo po celej miestnosti a o chvíľku sa ten istý policajt, ktorý nás priniesol objavil pred celou.

"Deje sa niečo?" Opýtal sa.

"Ak dobre viem, tak mám právo na jeden telefonát. Takže ho chcem využiť práve teraz." Povedal Justin. Zdalo sa mi že policajt prevrátil očami, ale Justinovi vyhovel a pustil ho von, aby si mohol zatelefonovať. 

Justin

Hned ako som sa dostal k telefónu, tak som naťukal Jaxonovo číslo a čakal až mi to zdvihne. Už tri krát zazvonilo, ale on to stále nebral. 

"Jaxon Bieber." Ozval sa konečne.

"Prestaň šaškovať a teraz ma dobre počúvaj!" Nahučal som na neho. "Ronnie a ja sme v base. Nedovolím však, aby tu zostala ani jedinú noc. Okamžite sem príd, vypýtaj si moje veci a vyplať za ňu kauciu. Ak by som nemal dosť hotovosti v peňaženke tak si vezmi moju kreditku. Heslo na ňu mám niekde zastrčenú v peňaženke."

"Preboha Justin, brzdi trocha, čo sa s vami preboha stalo? Prečo ste vo väzení?" Vypytoval sa. 

"Prosím ťa, prestaň to teraz riešiť a radšej si zdvihni svoj lenivý zadok a dotrep sa sem. Ja nechcem aby Ronnie zostala v tejto prekliatej diere ani o hodinu viac!" Zvreskol som. 

"Dobre Justin, už aj za vami idem. Ale povedz čo sa stalo." Naliehal. 

"Jaxon ja ti nič nebudem hovoriť sakra! Potom sa to dozvieš! A len aby si vedel, ešte si s tebou vyriešim to, do čoho si dostal Ronnie. Ako ti sakra napadlo, aby si ju priviezol do Vegas? Čo máš sakra miesto mozgu v hlave?!" Kričal som. 

"Hej! Váš čas vypršal, skončite hovor!" Vykríkol policajt. 

"Jaxon ponáhľaj sa." Povedal som ešte rýchlo a potom som sa vrátil za Ronnie do celi. Sedela na drevenej rozheganej lavičke a plakala. Možno sa snažila hrať, že neplače, ale ja som presne vedel, že plače.

"Vybavil som to. Jaxon tu za chvíľku bude, zaplatí kauciu a pôjdeš domov, dobre? Nemusíš sa už báť." Usmial som sa na ňu trošku. 

"Ďakujem Justin." Ked sa na mňa usmiala, tak mi skoro srdce vyletelo z hrude. Ja mám tak strašne rád toto dievča, že je to nenormálne. 

O hodinu neskôr dorazil Jaxon. Doniesli ho k našej cele a povedali, že Ronnie môže odísť. Veľmi som sa tomu tešil. Ronnie prešla ku mne a predtým, ako vyšla z celi mi dala pusu na líce. Skoro som odpadol, naozaj. Toto som vôbec nečakal, ale neskutočne ma to tešilo. Možno ak sa budem veľmi snažiť, tak dokážem vrátiť späť všetko čo som pokazil. 

"Môžete odísť, ale musíte podpísať tento papier. Týmto sa zavezujete, že neopustíte krajinu dokým vás sudca nevypočuje a nevydá rozsudok." Ronnie prikývla a podpísala papier. Potom s Jaxonom odišli..

Bože ľudia.. zajtra sa vraciam skoro po troch týždňoch do školy... netuším čo tam bude a koľko toho mi zas nadelia, takže vám ani nebudem písať kedy bude nová časť, pretože netuším. Ďakujem vám všetkým, ktorí čítate moju story, veľmi si to vážim a aj vaše komentáre, ktoré ma vždy potešia. Len tak dalej :)