Everything has changed

25.časť

Ronnie

Celú cestu som bola ticho, pretože som premýšľala o Justinovi a o tej zbrani.. Čo sa chystá urobiť s ňou? Nemala som z toho najlepší pocit, takže som sa to ani nesnažila pochopiť. Oprela som sa o studené okno a pár minút som upadla do hlbokého spánku. Spala som niekoľko hodín a prebudila som sa, až ked mi Justin mykol plecom, aby som sa prebrala, pretože sme dorazili do Toronta a musela som ho navigovať k Eve. Rozlepila som si oči, ktoré som si potom ešte pretrela prstami a hovorila som mu kade má ísť. Ked sme dorazili pred Eve dom, tak som jej zavolala a ona o pár sekúnd vyšla z dverí jej domu. Obaja sme s Justinom vystúpili z auta a išli za ňou. 

"Ahooj." Pribehla ku mne Eve a uzavrela ma vo svojom náručí. Objala som ju tiež a potom som sa od nej odtiahla. "A ty musíš byť Justin." Pozrela sa na neho a usmiala sa. 

"Mal by som tu byť ja." Uškrnul sa Justin a prešiel opäť k jeho autu, aby si z neho mohol vybrať tašku, do ktorej si doma pobalil veci. 

"Prepáč, že sme prišli tak nečakane, ale inak sa to nedalo." Povedala som.

"Nie Ronnie! To je úplne v pohode, už som ti miliónkrát povedala, že si tu vítaná." Povedala vážne a potom sme s ňou išli do domu. Eve nám išla spraviť kávu a ja som si medzitým sadla s Justinom do obývačky na gauč. Boli sme ticho a ja som sa hrala so svojími prstami na rukách, až dokým sa Justinove ruky nedotkli tých mojích a tým prerušili činnosť, ktorú som doteraz robila. Zdvihla som si hlavu a pozrela som sa mu do očí. 

"Začínam byť unavený." Povedal, pričom si zívol.

"Aj ja, už odkedy som sa hrala na Vanessu, tak som vôbec nespala." Priklonil sa ku mne a priložil si pery na moje čelo. Začervenala som sa. Som tak rada, že má na mňa Justin stále taký silný vplyv. Túto peknú chvíľku prerušila Eve, ked vošla do obývačky s táckou v ruke, na ktorej mala naše kávy.

"Už sa to nesie." Zapradela a potom pred nás položila tácku. Okamžite som si vzala do rúk šálku s kávou, aj napriek tomu, že bola horúca, no potrebovala som už v ústach cítiť chuť kávy.

"Ďakujem za kávu Eve, ale myslím si, že ju dopijem neskôr. Som dosť unavený." Povedal Justin a vstal.

"Jasné kľudne. Tamtie dvere." Ukázala Eve. "Tam môžeš kľudne spať." Justin prikývol,  dal mi pusu na líce a potom sa stratil za dverami. Možno ma trošku upokojilo, že išiel spať, no stále som mala v hlave, že má pri sebe kopu peňazí a zbraň! A aby toho nebolo málo, tak ho Wesleyov gang stále hľadal. Eve mi niečo rozprávala, ale ja som bola tak hlboko zamyslená, že som ju vôbec nepočúvala. Potriasla s mojím ramenom, aby som sa vrátila do reality. 

"Ronnie, deje sa s tebou niečo?" Opýtala sa vážne a pozrela sa mi do očí. 

"Nie, nič sa nedeje." Pokrútila som hlavou, aj ked to vôbec nebola pravda. 

"Chceš sa o tom porozprávať?" 

"Neviem či som pripravená, Eve. Myslela som si, že ked sa vrátim z vysokej, tak bude všetko fajn, no začína to byť oveľa komplikovanejšie než som si myslela. Všetko mi prerastá cez hlavu a s Justinom to je čoraz ťažšie." Vzdychla som a snažila sa zadržať slzy.

Justin

Vošiel som do izby, ktorá bola celkom slušne zariadená. Tá Ronnie kamoška musí byť boháčka. Pomyslel som si v sebe. Rozhodol som sa, že si ešte pred spaním dám sprchu, takže som vošiel do kúpeľne, ktorá bola v prepojená s izbou. Ked som sa však vyzliekol, tak som zistil, že tam nie sú žiadne uteráky. Obliekol som si naspäť boxerky a chcel som si ísť nejaké vypýtať. Opatrne som otvoril dvere na izbe a započul som, ako sa Ronnie a Eve medzi sebou rozprávajú. Možno to odo mňa nebolo slušné, že som sa snažil vypočuť ich rozhovor, no mal som nutkanie vedieť, že o čom sa rozprávajú.