Everything has changed

44.časť 2/2

Ronnie

Obaja bez váhania súhlasili, takže ja som ani nemala šancu protestovať. Paul zaplatil účet za naše jedlo a potom sme všetci traja vyšli von na ulicu. Paul s niekým volal, asi dohadoval Justinovi auto a Justin sa medzitým prechádzal z jednej strany na druhú.

"Môžeš sa už zastaviť?!" Zavrčala som na neho.

"Nie nemôžem." Odvrkol a pokračoval v prechádzaní.

"Ja ťa vôbec nepochopím, vieš to? Prečo si nás jednoducho nemohol nechať najesť sa? Musel si hned vyprobokovať aby ste spolu išli pretekať? A aby toho nebolo málo ešte ste sa do seba museli pustiť aj pred očami všetkých tých ľudí." 

"Ty nie si normálna! Ja ťa chránim nechápeš?! Doteraz som nepochyboval o tom, že si rozumné dievča Ronnie, ale teraz si už naozaj začínam myslieť, že som sa mýlil. Pretože to čo robíš v poslednom čase je nenormálne!"

"Čo mi týmto chceš povedať?" Prekrížila som si ruky na hrudi.

"Najprv sa pokúsiš zabiť sa, skočíš do zamrznutej vody, potom sa rozhodneš prísť s mojím bratom do Vegas a tentokrát ideš na rande s Paulom, si normálna?!"

"Čo je na tom zlé, že som s ním išla von? A len aby si vedel Justin, nebolo to rande! Len sme si vyšli von! A vlastne nemám ti to prečo vysvetlovať, pretože ja si môžem robiť čo chcem! Nemám už žiadneho priateľa, som nezadaná, takže to je moja vec čo robím a s kým idem von."

"Nenatáráš mi do hlavy, že ma už neľúbiš."

"Neľúbim ťa! Neľúbim ťa! Nikdy ťa už nebudem ľúbiť za to, čo si mi spravil! SI úplný idiot Justin! Ja som ti zo seba dala všetko čo som len mohla a ty si sa mi odvdačil s tým, že si ma podviedol. Za to ti veľmi pekne dakujem!" Vytočila som sa od neho, aby si nevšimol, že som sa už skoro rozplakala.

"Milión krát som sa ti za to ospravedlnil, viem že to odo mňa nebolo pekné a tiež viem, že so mnou už nechceš viac byť za to čo som spravil, ale prečo sa jednoducho spolu nemôžeme spolu rozprávať? Chceš ma dokonca života nenávidieť?"

"Najradšej by som to chcela." Zamrmlala som.

"Hej, vybavil som auto a dal som aj uzavrieť ulicu. Podme je to nedaleko." Dobehol ku nám Paul.

***

Prišli sme na jednu ulicu vo Vegas. Bolo tu ľudoprázdno a to myslím doslova. Žiadneho človeka som tu okrem nás a ešte nejakých chalanov čo si zavolal Paul nevidela. Autá už boli postavené na štartovacej čiare a fake tabule upozorňovali ľudí, aby použili inú cestu, pretože táto ulica je teraz neprejazdná. Nikdy som si nemyslela, že takéto niečo v živote zažijem. Vlastne už som sa naučila, že pri Justinovi sa nikdy nehovorí nikdy. Mala by som dať o tomto vedieť aj Jaxonovi, určite ma už hľadá, ale vôbec mi nevzal mobil, tak som mu nechala smsku.

"Tak čo? Ste pripravení? Môžeme začať?" Opýtal sa jeden z Paulových kamarátov. Bol to vysoký svalnatý chalan s potetovanými rukami, prirovnala by som ho k vyhadzovačovi. Paul a Justin sa postavili k svojim autám. 

"Viem, že vás to nebude baviť, ale pravidlá vám musím zopakovať." Pokračoval. "Sú veľmi jednoduché. Po prvé nesmiete vytlačiť súpera z cesty, po druhé žiadne poškodenie áut! Nechcem aby ste tieto krásavice poškriabali, jasné?" Zasmial sa. "A po tretie, budete mať niekoho v aute. Ja tu nepotrebujem dalšiu smrť." Na chvíľku zostalo ticho.

"Aká smrť?" Opýtala som sa.

"Má na mysli Adama. Bol to náš kamoš, tiež pretekal. Raz mu prišlo počas pretekov v aute zle, stratil riadenie nad vozidlom a spolu s autom zletel dole z priekopy." Skoro som prestala dýchať, ked som si toto vypočula, nečakala som že preteky môžu byť také nebezpečné. "Ak by pri ňom niekto v aute bol, tak by teraz mohol žiť." Dodal Paul.

"A práve preto chcem, aby ste v aute mali niekoho pri sebe. Paul ty môžeš ísť s Lukeom a ty Justin-" Justin ho prerušil.

"Nie ja pôjdem sám! Nepotrebujem mať pri sebe nikoho z vás. Viem, že by ste tieto pretekli zmanipulovali."

"Bieber nebud smiešny. Mal by si byť rád, že si s tebou niekto z nás sadne do jedného auta. Nemysli si že sme ťa sem prišli zabiť."

"A tomu mám aj uveriť?" Justin sa hnusne uškrnul. V tej chvíli som v sebe už začínala mať ozaj nervy. Bála som sa že ked sa Justin naštve, niečo sa mu náhodou stane počas pretekov. Preto som sa musela ozvať.

"Ja pôjdem v aute s Justinom." Zvolala som.

"Ronnie naozaj?!" Prekvapene sa opýtal Justin. 

"Áno." Slabo som sa na neho usmiala.