Everything has changed

23.časť

Justin

Vyrazil som Vanessu z domu a vrátil som sa ku chalanom. Teraz ma tá krava veľmi nasrala! Myslí si, že som sprostý a uverím jej tú blbosť, čo mi práve povedala? Ronnie nie je taká, že by niečo takéto spravila, navyše som s ňou volal, takže nemám mať prečo nervy.. Oprel som sa o stenu a nervózne som si vošiel rukou do mojich vlasov.

"Justin, uveril si jej?" Opýtal sa ma Fredo. Pozrel som sa na neho a prevrátil som očami. "Teraz, čo ti akože je?" Vyštekol na mňa. Ešte nikdy sa so mnou Fredo takýmto tónom nerozprával, aj ked musím priznať, že mám taký pocit, že on sa ma trocha bojí. Zostal som ticho a zapozeral som sa do zeme. Je mi na nič. Pomyslel som si v sebe.

"Ja len.. bol som dosť s Vanessou na to, aby som vedel, že kedy klame a kedy zas nie." Zamrmlal som.

"Takže jej veríš, alebo čo?" Opýtal sa Jerry.

"Neviem!" Zavrčal som. "Ronnie nemala prečo robiť, niečo takéto. Dobre pohádal som sa s ňou kvôli Vanesse predtým, ako odo mňa odišla, ale prečo by ona mala za potrebu teraz trafiť s fľaškou do hlavy Vanessu a potom ísť s hentými do nášho domu, aby zisitla, čo chystajú? Ved ona netuší, že som zabil Wesleya a hentoho druhého." Pokrútil som hlavou.

"A možno vie." Povedal Fredo tak potichu, že ho skoro nebolo ani počuť. Okamžite som sa k nemu otočil a chcel som vedieť o čom to sakra hovorí. Už som bol veľmi nahnevaný.

"Čo si povedal?" Vykríkol som.

"Dnes som Ronnie povedal o tom.." 

"Robíš si zo mňa srandu však?!" Vykríkol som. "Však si ju robíš?!" Fredo sa pozeral do zeme a neodpovedal mi, takže to bola pravda. Prešiel som k nemu a päsťou som ho udrel do tváre. Je to môj kamarát, ale tie nervy, ktoré teraz boli vo mne mi proste nedovoili, aby som to neurobil. Chalani ma od neho odtiahli a držali ma. "To akože kto ti povedal, aby si jej to povedal?! Si debil alebo čo? Uvedomuješ si, že ak je vážne pravda čo Vanessa povedala, tak Ronnie je teraz s nimi?" Kričal som po ňom. Ronnie bola najdôležitejšia vec v mojom živote. Milujem ju a viem, že kvôli nej by som dokázal zabiť aj každého človeka na svete. Raz som to už dokázal. Prstami som sa ťahal za končeky vlasov a mrmlal som na jeho adresu nadávky. 

"Justin prepáč mi. Ja som si len myslel, že to má právo vedieť, pretože ty by si jej to nikdy nepovedal." 

"No práve! Nikdy sa to nemala dozvedieť." Povedal som sarkasticky. "Idem si hore pre mobil," poveda som. "..a prisahám, že ak to Ronnie nezdvihne, tak vás všetkých zabijem!" Ukázal som na nich prstom a potom som sa rozbehol po schodoch do mojej izby. Schmatol som svoj telefón z postele a vytočil som Ronnie číslo.

"Ronnie.. zdvihni to babe." Povedal som do telefónu. Stále to len zvonilo a zvonilo.. no nič! Sakra! Tresol som môj mobil o zem a potom som bežal dole. 

"Justin! Justin, kam ideš?" Kričali na mňa, ale ja som ich ignoroval. Vybehol som von z domu hned do môjho auta a šlapol som na plyn. Musím sa ihned dostať do domu Ronnie. Išiel som tak rýchlo, že som sa ani nenazdal a už som brzdil pri dome. Vybehol som z auta a okamžite začal vyklopkávať na dvere. Je mi jedno, že na mňa bude kričať jej otec. Ide o Ronnie život!

"Čo zvoníš?" Skríkla po mne, ked mi otvorila v pyžame. 

"Pusť ma dnu krava." Strčil som ju preč z cesty  a vošiel do domu. Zavrela dvere a ja som ju okamžite prtlačil k stene. Dlaňou som schmatol jej bradu a ona od bolesti zapišťala. "Povedz mi hned kde sú tvoji kamaráti, lebo ak sa Ronnie niečo stane, tak budeš mrtvá aj ty!" Skríkol som.

"Bud ticho Justin!" Dlaňou zapchala moje ústa. "Nechápeš, že Ronnie má môj mobil, takže im neviem zavolať." Chcel som jej niečo povedať, ale zazvonil mi mobil. "Zdvihni to." Drgla do mňa. Vytiahol som mobil z vačku a zdvihol ho. Bol to Ryan.