Everything has changed

4.časť

Nasadla som a zostala som ticho. Ešte som sa stále nespamätala z toho, čo som zas spravila. Myslela som si, že ked mi Justin povedal, že sa ešte uvidíme, tak to myslel len tak. No nie, práve teraz sedím v jeho aute a vezie ma boh vie kam. Oprela som sa do sedačky a ked som si uvedomila, že som si nedala pás, tak som si ho rýchlo zapla a jedným očkom som sa pozrela na Justina. Jednu ruku mal na volante a tú druhú zas vonku v okne. Na očiach mal čierne slnečné okuliare a rovnaké oblečenie, ako aj ráno, ked ma priniesol. 

"No Ronnie, čo mi povieš?" Na sekundu sa pozrel na mňa a potom sa následne opäť sústredil na cestu. Nadýchla som sa a pokrčila som ramenami, aj ked to nemohol vidieť. 

"Neviem čo očakávaš." Odpovedala som mu, na čo sa jeho kútiky trochu roztiahli. 

"Načo si šla do obchodu?" 

"Lebo som od včera rána nič nejedla. Navyše ked som doma otvorila chladničku, tak som zisitla, že ani v nej nič nemáme. Môžeš sa prosím už zastaviť pri nejakom obchode, lebo zomriem." Zastonala som. 

"Bola si doma?" Začudoval sa. Nechápala som ho. "Ja len, že.. včera si povedala, že domov nepôjdeš."

"Čo som povedala?!" Vyvalila som na neho oči. Neviem o tom, že by som mu niečo takéto povedala. Justin sa poškrabal vzadu na krku a ked sme zastavili na červenej, tak sa na chvíľku otočil smerom ku mne. 

"Ked si spala.." začal. "..hovorila si zo sna a povedala si, že sa nechceš vrátiť domov, nič konkrétne." Na semafóre zasvietila zelená, takže Justin šlapol na plyn a ja som zostala ako omámená. Ako som do pekla mohla hovoriť zo sna?! Opýtala som sa samej seba. Nedokážem tomu uveriť. Justin mi už nič viac nepovedal, len dalej šoféroval, aj ked som ja netušila, že kam. Zaprela som sa do sedačky a na chvíľku som si zavrela oči, až kým na neprerušili Justinove slová. "Prečo si nechcela ísť domov?" Vyvalila som na neho oči a zostala ticho. Nie.. nechcem mu o tom povedať. 

"Nemala by som ti to hovoriť." Justin sa zdal byť zaskočený, ale prikývol hlavou, takže to zrejme pochopil. Zašiel autom doprava a ja som uvidela McDonalds. Justin ma berie najesť sa do mekáča? To vážne. Usmiala som sa sama pre seba. Justin chvíľku blúdil autom po parkovisku, kým nenašiel voľné miesto, na ktoré zaparkoval. Odopla som si pás a vystúpila som. Justin urobil to isté, a ja som šla trocha napred, pretože som už bola naozaj vážne hlavná. Počula som, ako Justin zamkol jeho auto a potom pribehol ku mne a chytil ma okolo drieku. Zachvela som sa a Justin mi následne dal pusu na líce, z čoho som sa začala ešte aj červenať. "Toto by si nemal robiť." Povedala som mu potichu. 

"Prečo?" Opýtal sa nechápavo. 

"Lebo už som dnes jednu hádku kvôli tebe prežila, a ak by tu bola na okolí Nicola, tak by som bola nerada, ak by nás videla spolu." Vysvetlila som mu. 

"Počkaj! Ja ťa nechápem." Zastavil sa. "Akože si sa s Nicolou hádala kvôli mne?" Zvraštil čelo. 

"Potom ti to vysvetlím, ale podme už lebo umieram od hlavu!" Nakázala som mu. Justin pribehol ku mne a pobozkal ma. Úplne som z toho zostala zaskočená, pretože by ma ani nenapadlo, že by spravil niečo takéto na verejnosti. Chytil ma okolo pása, takže si ma pritiahol bližšie k sebe a ja som ho rukami objala okolo krku. "Vážne-by-sme-mali-prestať." Pokúšala som sa hovoriť cez bozk.

"Mám lepší nápad. Podľa mňa sa z môjho bozku naješ lepšie." Uškrnul sa. 

"Na to zabudni." Buchla som ho do hrude a išla som dalej. 

"Vážne Ronnie?" Rozhodil rukami. "Čakal som, že ma budeš chcieť radšej bozkávať. Vieš mohli by sme ísť k nám." Usmieval sa od ucha k uchu.