Neskoro v noci som počula plač
Počula som to všetko, snažiac sa zaspať
Keď všetka láska okolo teba umiera
Mimo iných mi tieto tri verše, behali hlavou hádam celú noc. Patrili k jednej pesničke, ktorú som zvykla počúvať dosť často. Vznikla niekedy v roku 2015, takže už poriadne dávno. Keď som ju počula po prvé, okamžite ma chytil jej text, ale aj samotný hlas speváka. Prišlo mi, že to spieval tak precítene, akoby ten niekto, kto mu bol námetom na pieseň, stál len kúsok od neho a on to spieval práve tej špeciálnej osobe. Ak by ste chceli náhodou tú pesničku počuť aj vy, nájdite si skupinu Three Days Grace a od nich skladbu Fallen Angel.
Ako zostaneš tak silný?
Ako si to mohol schovávať tak dlho?
Ako sa môžem zbaviť bolesti?
Ako môžem zachrániť?
Takto text pokračoval ďalej. Neviem prečo, ale celú noc som nedokázala zaspať, práve kvôli tejto pesničke. Prišlo mi to, že až moc sa to hodilo na moju momentálnu situáciu. Zábavné však bolo, že ten padlý anjel som ale nebola ja. Bol to ten, ktorý v mojom srdci zaberá najväčšie miesto a je odo mňa tak strašne ďaleko. Padlý anjel v tejto situácii bol môj drahý Matthew. Ten Matthew, ktorému by som sa najradšej hodila okolo krku so slovami, ako veľmi mi chýbal po celý ten čas.
Padlého anjela
V tme
Nikdy si si nemyslel, že padneš tak ďaleko
Padlý anjel
Zatvor oči
Dnes v noci ťa nenechám padnúť
Padlý anjel
Táto nová cela mi nesedela o nič viac, ako tá druhá. Bola síce trocha väčšia, mala som tu záchod, umývadlo a nejakú tú stenu, aby to bolo v súkromí, ale aj tak. Prišlo mi to celé až moc stiesnené, tmavé a nepohodlné. Akoby to ani nemala byť cela pre niekoho, kto má žiť. Ale len nejaká miestnosť pre mŕtve telá bez ducha. Dokonca ešte aj tie otravné hlasy z vonka ma nútili myslieť jedine na vykúpenie, ktoré prinesie len a len smrť. Ak sa odtiaľto naozaj už živá nedostanem, asi by som mala začať premýšľať nad tým, ako umrieť čo najskôr. A bezbolestne, ak to bude možné. Tej som mala už dosť.
„Si hore?" opýtal sa zrazu Grayson, ale ja som sa ani nehla. Len som ležala na tom niečom, čo oni volajú posteľ zabalená v deke a celá som sa klepala od zimy. Zase. Ja neviem ako dlho tú ich klímu ustojím, ale toto boli doslova neľudské podmienky.
„Camila," oslovil ma ešte raz, ale ja som ešte stále nereagovala. Ak niečo chce, nech príde sem ku mne. Aj to, ako sa so mnou bavil včera bolo nanič. Hej, nemala som mu povedať, aby umrel, ale bola som s nervami v koncoch. Toľko sa toho proste stalo, že ani neviem, kde mi hlava stojí. Ešte stále som proste odmietala uveriť, že práve tu musím zostať už naveky. Tam s modro očkom by som si to dokázala predstaviť omnoho ľahšie.
Všetko to robíš pre moje vlastné bezpečie
Necháš ma aby som sa cítila, že budem v poriadku
Stále však mám toľko otázok
„Ešte stále nechceš nič jesť?"
„Daj mi prosím pokoj," odpovedala som napokon potichu, ale možno ma ani nepočul. Nechcela som od neho nič. Nieto ešte jesť. Nechcela som ani počuť jeho hlas a nieto ešte, aby mi niečo nosil. Možno sa ku mne správal pekne a všetko, ale zabudol, že aj ja mám city a všetko ostatné. Nie je mi jedno, čo sa so mnou, alebo okolo mňa deje.
YOU ARE READING
TOG: Trigger
Science FictionRečiam, že v spoločenstve a komunite je sila neverte! Nie je to pravda! Musíte sa postaviť za svoj názor, zaťať zuby a bojovať!