8. /Grayson/

771 65 3
                                    

„Myslel som si, že si ešte moc mladý na toto celé," povedal Carley, zatiaľ čo ja som ešte stále stál chrbtom opretý o stenu. „A ak sa niečo takéto ešte raz stane, ver, že ju dostane na starosť niekto iný." Nemal som sa nechať takto rozhodiť, ale inak to nešlo. Musel som sa zastať samého seba a nebolo mi vlastne ani jasné, kam vzali Camilu. Hovorili niečo o samotke, či čo, ale nevedel som ešte o čo ide. Takže vlastne moju neskúsenosť pekne využili.

„Nie som si vedomý, že by som urobil nejakú chybu," odpovedal som hrdo, na čo som očami prebehol po tých dvoch, čo ešte stále robili moju kvázi ochranku. Sotva Camilu odviedli, s tým jej hysterickým krikom, sa tu objavil Carley, ale...asi to tak bolo aj lepšie. Po tom, čo mi včera hovoril by som nechcel, aby sa stretli. Nech si od nej len drží odstup a potom bude všetko v poriadku.

„Ty sa tu nemáš s ňou čo maznať. Dostal si rozkaz, aby si ju odviedol medzi ostatných a teba tým pádom nemalo zaujímať to, čo chcela ona. Mal si ju spútať a pokojne aj za vlasy odtiahnuť preč."

„Myslite si o mne čo chcete, ale ja nesúhlasím s takýmito metódami. To dievča je tu neprávom, takže vážne nechápem prečo by som sa k nej mal schovať, ako k zvieraťu." určite som si týmto celým len viacej kydal na hlavu, ale ak sa mi už naskytla možnosť, musím byť úprimný. Nech si nemyslí, že ak jemu sú väzni ukradnutí, tak je to rovnako u každého. Hej, nad niektorými by som sa ani nezamyslel, ale zas našiel som pár výnimiek, ktoré by som bez premýšľania pustil na slobodu.

„Lebo máš počúvať moje rozkazy, ktoré kážu aby si sa ku každému choval bez citov. Nie si tu na to, aby si niekoho utešoval a sľuboval mu lepšie zajtrajšky. Niekto kto sa sem dostal, si nezaslúži iný prístup, ako ten najtvrdší," odrecitoval, akoby sa presne tieto slová v takomto poradí naučil naspamäť. Zatiaľ čo ostatní ho počúvali s kamennými výrazmi na tvárach, ja som nad tým celým len so smiechom krútil hlavou.

Nech sa na to dievča pre Boha pozrie. Nech sa jej pozrie do očí a potom mi povie, že je vinná a všetku tú ohavnosť spáchala ona. Pochybujem, že by mi dokázal tvrdiť to isté. Stačil by mu jediný pohľad, aby zmenil svoj názor. Kým som ju ja neuvidel, myslel som si, že je to len nejaká obyčajná vrahyňa, ktorej proste preplo a zabila vlastnú rodinu, no stačilo, že som ju uvidel a zmenil som názor. Stačilo, keď som jej pichal protilátku a vtedy sa jej zahľadel do očí. Pozerala na mňa tak prosebne, akoby ani nechcela, aby som jej pomohol. Prišlo mi, že by bola šťastnejšia, ak by som ju nechal zomrieť.

„Čo s ňou teraz bude?"

„Do večera zostane na samotke. Možno si tam uvedomí, ako sa má správať," odpovedal mi pohotovo, lenže mne sa tá odpoveď absolútne nepáčila. „O ôsmej zas nastupuješ do služby a dbaj na to, aby si ju ráno odviedol bez problému presne tam kam máš. Nech ma viacej sem nevolajú kvôli tebe a tvojej neschopnosti!"

„Áno pane!" štekol som dosť nabrúsene a zaujal postoj, akoby som si ho mal naozaj vážiť. Nebola to pravda. Ten človek je v mojich očiach proste ničota. Niekto, kto sa absolútne nevie správať k iným ľuďom.

„Ak by si ju chcel ešte ísť utešovať, na konci chodby zahni doprava a si v cieli," dodal ešte so smiechom a potľapkal ma po pleci. Dúfal som, že keď odíde on, vytratia sa aj tie hovädá, ale mýlil som sa. Zostali postávať tam naokolo mňa, až som to vlastne s nervami nevydržal a za pár nadávok, ktoré som na nich vytrúsil som sa vytratil. Nemal som záujem o ich reči, ani nič iné.

Pobral som sa vlastne celkovo von z budovy PHPV do jednej menšej prístavby, kde sme vlastne my mali kvázi byty. Ani neviem čím to bolo, ale žeby som si zaslúžil práve taký, ktorý má veľké strešné okno, to už bola nejaká pocta. Navyše ešte aj jeho orientácia bola dokonalá, lebo hocikedy, keď bol Saturn krásne viditeľný, som ho mal ja ako na dlani. Proste niečo krásne, ale zároveň desivé v jednom. Výhoda navyše bola, že bez odtlačku mojej dlane, by sa dnu nikto nedostal. Takže som sa aspoň nemusel báť, že mi niekedy niečo zmizne. Mysleli by ste si, že ak aj toto patrí k PHPV ľudia majú nejakú úctu, ale vonkoncom nie. Tulákov, ktorí nepatria k žiadnej komunite sme tu už neraz mali a vždy narobili dosť problémov.

TOG: TriggerOnde histórias criam vida. Descubra agora