TOG: Trigger

52. /Evan/

„Tak teda gratulujem!" zakričal niekto, až mi ozvena jednotlivých slov doslova nahnala zimomriavky. Prvotne som si ani neuvedomil, že ide o Renu, až kým nezabuchla dvere a ja som neotvoril oči. Keď sa všetko upokojilo a prehodil som ešte pár slov s Camilou, rozhodol som sa ľahnúť si. Nemal som náladu ísť za nikým, kto ma poznal. Aj keď som šiel vtedy hore schodmi, každý na mňa zazeral maximálne vražedne. Dali mi tak dostatočne najavo, že ma už neberú ako jedného zo svojich.

„Nekrič prosím ťa."

„Máš pravdu. Nemala by som po tebe kričať, ale rovno ťa vyhodiť aj s tvojou spoločnosťou. To, čo urobila jej len tak neodpustím!" sykla hnusne a s prekríženými rukami sa zaprela do steny. Naozaj zúrila. Neboli to len silné slová, lebo hnev sa jej veľmi viditeľne odrážal v očiach.

„Čo tak hrozné urobila?" rozhodil som nechápavo rukami, sotva som sa posadil. „Nedajbože ti vadí, že použila trocha násilia?"

„Chcela ho zabiť!"

„Ale hovno chcela!" skríkol som nahnevane a v momente bol na nohách. Tušil som, že sa podobnej debate nevyhnem a preto som mal jasno, na koho strane som. Súhlasil som so všetkým, čo Camila urobila. Nedali nám vlastne na výber. Nevypočuli nás, len hneď vytasili zbrane, akoby sme ich sem prišli zabiť a oni sa museli brániť. Vôbec ich nezaujímalo, čo sa deje a prečo žiadame o azyl na pár dní. Tak nech sa potom nikto nediví, že sme použili trocha...drastickejšie metódy vyjednávania. „Celý čas išlo o to, že ste nás neboli schopní vypočuť a normálne sa dohodnúť. To dievča by bez dôvodu nikdy nikomu neublížilo. Shawn ju k tomu správaniu prinútil sám."

„Fakt ju budeš obraňovať? Zabila predsa svojich rodičov a dve sestry Evan. A ty mi ideš tvrdiť, že by nikomu bez dôvodu neublížila? Aký dôvod mala na to, aby zabila ich? Zakázali jej stýkať sa s frajerom, alebo čo?" proste som neveril, čo za sračky Rena začala vyťahovať. Hnusilo sa mi, čo sa z nej za tie roky stalo. Už nebola taká, ako som si ju pamätal. Včera sa tak možno ešte snažila tváriť, ale dnes...dnes som už neveril, že je to rovnaká osoba, ako keď sme sa videli naposledy.

„Čo ak by som ti povedal, že za vraždami stojí klon, ktorý Camila vytvorila so svojim otcom?"

„Žiadne klony nie sú." zasmial som sa. Keby tak len vedela, čo je Camila vlastne zač. Hneď by na všetko zmenila názor. „Je hlúpe, ak tej teórii veríš."

„Neverím teórii, ale osobe, ktorá držala Shawnovi pri hrdle nôž. Viem, čo to dievča dokáže a práve preto nie som ochotný počúvať tvoje narážky na jej adresu Rena! Ona je naša jediná šanca, či sa ti to páči, alebo nie."

„Šanca na čo?"

„Na lepšiu budúcnosť. S jej znalosťami budeme mať armádu, akú si nevieš ani predstaviť. Stačí, ak jej zabezpečíme všetko potrebné, ak jej pomôžeme a budeme slobodní. Nebudeme sa musieť skrývať, lebo sa nás bude každý báť." opatrne som prešiel k nej a vzal ju za ruku. Vedel som, že na ňu musím ísť takto. Po tom všetko, čo sa Shawnovi stalo, určite túžila po pomste. Rovnako ako ja, ako Camila...ako každý, komu bolo neprávom ublížené. Preto som ich musel dostať na svoju stranu. Ak jej poskytneme bezpečie a podmienky na prácu, vráti sa nám všetko úsilie. Odkedy som zistil, že aj ona je vlastne len klon, som nemal pochyby o jej schopnostiach vytvoriť ďalšie. Možno som bol v tomto smere troška vypočítavý, ale nemal som na výber. Chcel som vidieť trpieť každého, kto mi za tie roky ublížil a kopol si do mňa, keď som bol ja na dne.

„Reči o lepšej budúcnosti si prosím nechaj Evan. Mala som svoju lepšiu budúcnosť a vzápätí som o ňu aj prišla."

„Shawn si možno spomenie. Musíš mu dať čas."