TOG: Trigger

27. /Camila/

„Načo vám akože bude moja krv?" opýtala som sa, no nedokázala som hľadieť priamo na neho, navyše s ihlou v ruke. Myslela som, že dnes bude pokojný deň, ale keď si po mňa a Evana Derexel len tak prišiel osobne, táto vidina sa dokonale stratila. Najlepšie bolo, že strážnikov to ani nezaujímalo. Takže buď má s nimi nejakú dohodu, alebo...alebo som sa v ňom sklamala a tiež spolupracuje s tým bastardom.

„Tak po prvé som ťa potreboval dostať od tých bláznov a po druhé sa chcem pozrieť, ako dobre ten mix liekov zabral. Predsa to robieval aj tvoj otec, nie?"

„Ale to bolo iné. Otec to robieval preto, aby vedel, koľko času približne má na výrobu ďalšej dávky, ak sme doma žiadnu nemali." nenávidela som, keď mi otec brával na takéto účely krv. Za tie roky by si človek myslel, že bude mať prax, ale nie. Stále mi tú ihlu pichol tak nešťastne, že som ešte dva týždne mala krásnu modrinu.

„A ja potrebujem oficiálny dôvod, pre ktorý som si ťa zavolal, ak by sa niekto veľmi o to zaujímal."

„A čo Evan?" kývla som hlavou jeho smerom. „S ním chcete robiť čo?"

„Povyberať mu stehy, ak sa teda už tak rád bije." aj on na neho pozrel, ale Evan nám zjavne nevenoval pozornosť. Neviem prečo, ale posledné dni sa mi zdal akýsi nesvoj. Možno mu Grayson niečo povedal, no ani z neho som nedokázala nič dostať. Ani som vlastne nevedela, ako sa ho opýtať. Ako som povedala, moc sme sa spolu nebavili, keď som bola v cele a keď sme konečne mali súkromie, boli tu aj iné veci, ktoré bolo dobré prebrať.

„Hotovo," povedal po chvíľke, čo mne už solídne stŕpla ľavá ruka. „Pritlač si tam vatu, aby si nemala modrinu." Už mi vlastne aj vadilo, že to stále schytala moja ľavá ruka. No ako otec, tak Drexel hovorili, že iba tam našli schopné žily. A keď ja som tomu akosi extra nerozumela, nechala som prácu na nich. Musela som sa ale zasmiať, keď si s úsmevom prezrel moju krv v skúmavke. Ak mu takáto maličkosť urobí radosť, prosím. Ja mu nebudem kaziť náladu.

„Grayson ti odkázal, že sa tvoj kamarát ozval?"

„Hej. Včera mi to spomínal." nechcela som sa pozerať, ako trápi Evana, tak som si radšej ľahla na posteľ, kde som sedela a zapozerala sa do stropu. Ku podivu som mala za sebou príjemnú noc. Celkom fajn som sa vyspala a ráno ma Grayson naozaj milo zobudil. Ešte som ani neotvorila oči, už si pýtal pusu, ktorú som mu ale neodoprela.

„Divím sa, že sa k nemu ten odkaz dostal tak rýchlo. Dúfajme len, že v tom nie je háčik."

„Neviete, čo presne povedal? On si predsa len myslel, že som mŕtva a všetko." nečakala som, žeby z vrecka na nohaviciach vytiahol papier, ale vlastne ma to aj potešilo. Keď som ho ale roztvorila, ten rukopis už taký úsmevný nebol. Ani to nevyzeralo, ako písmo, ale len škrabance od mačky.

„Fakt neviem, čo si mám o tvojom odkaze myslieť, ale ak si to bola naozaj ty...nezostáva mi nič iné, len prísť. Hneď po poprave som šiel do tvojej cely a fotka bola to jediné, čo po tebe zostalo. Ani neviem prečo, ale odložil som si ju. Nech už som ti povedal po súde hocičo, verím, že si to nebola ty C. A hej...viem, kde by som ťa mal hľadať, takže behom najbližších dní sa zastavím. Zatiaľ sa drž. Modro očko."

Potešil ma ten podpis na konci odkazu. Nesúhlasil s tou prezývkou, ale zjavne ju teraz počul rád. Kto vie, či to mysle úprimne. To ohľadne súdu. Keď mi hovoril, že mi neverí, vyzeral pritom dosť presvedčivo. A myslím, že to ma dostalo asi najviac. Celý ten mesiac sa ku mne totiž správal tak milo a starostlivo, až som si naozaj myslela, že je na mojej strane.