TOG: Trigger

12. /Grayson/

„Čo teraz akože hľadáš? Podľa mňa by sme mali vypadnúť skôr, ako sa ešte vrátia."

„Hneď ideme," sykol som, ale aj naďalej sa horlivo hrabal v celom spise. Na tej konkrétnej röntgenovej snímke nebolo vidno nič nezvyčajné, to mal Carley pravdu, ale mne to aj tak nesedelo. Bol tak strašne presvedčený, že má Camila nejaký čip a teraz keď zistil, že tomu tak nie je, bez ničoho si odíde? Nesedelo mi to. Buď mi niečo naozaj uniká, alebo je to celé len akási pasca z jeho strany. Čo ak hľadá len zámienku, aby ju udržal nažive? Ak by sa vodcovia komunity dozvedeli, že nebola po súde popravená, mal by problém. Samozrejme, ak by predložil logický dôvod, prečo ju potrebuje, možno by mu to prešlo.

„Neublížil ti henten, že?"

„Nie. Nepovedal ani slovo, len ma tam asi chcel udržať, aby som ešte náhodou nezasiahol." jasné, že mi nebolo príjemné, čo ona musela zažiť, ale nemohol som nič urobiť. Musel som počkať, kým ten idiot dostal príkaz, aby ma odviedol sem za nimi dole.

„Tak...čo máš?" v momente, kedy už oblečená prišla ku mne, som na ňu pozrel, ale...oči sa jej ešte stále leskli od sĺz. Chápal som, že vyzliekať sa pred nimi asi nebolo nič moc, ale tak mala na výber? Podľa mňa by sa mala tešiť, že ju nevyzliekol Carley osobne. To prasa by toho bolo podľa mňa schopné. Len škoda, že si pri svojom chovaní neuvedomuje, že aj ten druhý je človek a má city, ktoré môže zraniť.

„Vlastne nič. Na snímke naozaj nič nie je, ale ani v tvojich záznamoch som nič nenašiel," odpovedal som a zas presmeroval oči na obrovský monitor. „Čo ti akože bolo po narodení?"

„Čo mi malo byť?" opýtala sa nechápavo a klesla na stoličku vedľa mňa.

„No Carley mi vravel, že vraj si bola veľmi chorá a preto sa čuduje, že si ešte stále nažive. Tvoj otec si vraj dal zavolať odborníkov až z alfa komunít, len aby ti pomohli."

„Ja o ničom neviem Grayson," odpovedala potichu, ale všimol som si tú nervozitu v jej hlase. Dokonca ešte aj sklonila hlavu, aby som ani náhodou nedokázal rozoznať výraz jej tváre a niečo z neho vyčítať. Prišlo mi to ale ako nezmysel. Akoto, že ona nevie o ničom, ak to vraj bolo s ňou také zlé? Nie je potom podľa mňa možné, aby sa dala tak rýchlo dokopy. A predsa len od tých piatich rokov by si malo dieťa pamätať čo sa dialo.

„Pozri, neviem čo ti nahovoril, ale ja by som túto tému najradšej už nechala tak. Konečne viete, že žiaden čip nie je, tak načo to ešte rozoberáme? Mne nie je príjemné hovoriť stále na túto tému. Chcem na to celé zabudnúť čím skôr, ale vy ma akosi nenecháte. Proste neviem čo bolo, keď som sa narodila, nikdy v živote mi nič nebolo a tým končím túto debatu Grayson!" dosť rozvážne sa postavila z miesta, takže som nemal na výber, len zavrieť zložku a ísť za ňou. Putá som jej už nechcel dávať, aj tak by sme sa zas len hádali, tak načo sa aj snažiť? Pôjde pekne pri mne a hotovo.

Skôr ešte, akoby som to tam celé nechal, mi padlo oko na jednu dôležitú informáciu. Bolo tam niečo málo o jej rodine, kde ale bolo uvedené, že má dve sestry a brata. Mená tam neboli, ale aj tak...doteraz o žiadnom bratovi reč nebola, tak odkiaľ sa tam zrazu vzal? Podľa dátumu narodenia bol dokonca starší ako ona, tak prečo o ňom akože nikdy nehovorila? Spomínala mi len sestry a rodičov.

„Je pravda, že máš staršieho brata? Tu sa to píše." počítač som nechal tak, len som už naozaj zatvoril zložku a vyviedol ju von. Dvere som za nami zabachol, ale nenasmeroval som nás k výťahu. Prejdeme sa trocha po schodoch, aby sme sa porozprávali.

„Tak?"

„Áno je, ale ešte skôr, akoby si sa začal pýtať prečo som o ňom nič nehovorila, tak ťa zastavím. Je preč, nevidela som ho niekoľko rokov, takže ani to nie je práve najlepšie téma na rozhovor." nečakal som, žeby jej ešte mali stiecť slzy po lícach, ale asi som len natrafil na ďalšiu citlivú tému. Pomaly už sa ani nebudeme mať o čom rozprávať. Rodina nie, brat nie, Matthew nie...to aby sme sa ani nebavili, lebo všetko sa všetkého týka a potom vyzerám ako necitlivý idiot, ak sa s ňou bavím o zlej veci.

„Ako sa volá?"

„Prestaň! Môj brat je vo väzení už niekoľko rokov za niečo, čo nespáchal! Špinavo na neho hodili vinu a vzali mi človeka, ktorého som milovala najviac na svete! Nemala som ani možnosť, aby som sa s ním rozlúčila Grayson...mala som len štrnásť rokov. Ja...ja ani neviem, či je ešte vôbec nažive." pokúsila sa mi vytrhnúť, asi aby som ju nechal na chvíľu na pokoji, ale držal som ju pevne. Dosť pevne na to, aby som si ju v momente otočil k sebe tvárou. Mrzelo ma, že som ju rozplakal, ale nemal som to v úmysle. Bolesť v jej krásnych očiach bolo to posledné, čo som chcel vidieť.

„Ukáž, obviažem ti ruku," povedal som napokon a vzal si od nej ten obväz. Asi by sa jej nič nestalo ani takto, ale predsa asi bude lepšie, ak nebude tú veľkú jazvu a kopu stehov každému ukazovať. Preto som ju aj usadil na schody a naozaj sa nikam neponáhľal. Aj tak ju musím odviesť medzi tých bláznov, takže čím menej tam dnes bude musieť byť, tým lepšie podľa mňa.

„Ďakujem," povedala potichu sotva som skončil a utrela si oči. V tej chvíli som ju naozaj úprimne ľutoval. Za všetko, čo sa jej stalo.