TOG: Trigger

57. /Camila/

„Čo máš s ním v pláne Camila?"

„Neviem JOEY. Mala by som ho pravdepodobne zabiť za to, čo urobil, ale...mám pocit, že ho ešte budem potrebovať." od zúfalstva, ktoré sa ma zmocnilo som akosi nevedela čo so sebou. Hardinga som zviazala, aby sa mi ešte niekam nepokúšal uisť a ja sama si zostala vysedávať pri Evie. Bola som si vedomá, že JOEY ju stráži, ale chcela som byť pri nej. Ranu som jej napokon pomerne ľahko zašila a pichla nejaké lieky na tlmenie bolesti, aby bola v pohode, keď sa preberie. Viac som pre ňu ale urobiť nemohla.

„K čomu by si ho potrebovala?"

„Mám plány," priznala som. Možno fakt nič nevie a Evie sa mu podarilo oživiť čistou náhodou, ale ak nie...musím si byť istá, že mi bude k dispozícii, keď nadíde čas. Teraz som sa ale nemohla zdržiavať výrobou klonu. Mattie ma potrebuje. „No musím ich odsunúť bokom. Mattie je teraz moja najväčšia priorita."

„Matthew...prečo tu tak dlho nebol?"

„To je dlhý príbeh." necítila som sa ešte stále vo svojej koži, preto som nechcela o tom hovoriť. Slzy som premáhať fakt nechcela, hoci...keď som si takto v pokoji sadla a nad všetkým sa zamyslela...už teraz mi Grayson príšerne chýbal. „Mám jednu veľmi zvláštnu otázku JOEY."

„Opýtaj sa."

„Keby som Hardingovo telo...keby som ho zmrazila, dokázal by si ho udržať pri živote, kým by som bola preč? Vieš, keby ti vytvorím kód, podľa ktorého sa máš riadiť a všetko..." bolo to bláznovstvo, plne som si to uvedomovala, ale nemala som na výber. Nedokázala by som ho zabiť, ak možno vie veci, ktoré potrebujem vedieť tiež. A rovnako som ho nemohla ani pustiť. Nie, ak tu Evie zostane. V živote by som si neodpustila, ak by jej ešte niekedy ublížil.

„Nevylučujem to, ale musíš myslieť na to, že ak nastanú komplikácie, ja budem vedieť konať len v rozsahu tvojho kódu. A je vysoko nepravdepodobné, že by si mi dokázala dať riešenia na všetky možné situácie."

„Ale vravíš, žeby si to teoreticky zvládol."

„Teoreticky." to mi muselo stačiť. Ak sa nebolo na čo viac spoliehať, tieto slová museli byť dostačujúce. S dosť veľkým strachom z budúcnosti som ešte raz pozrela na Evie a potom...potom sa dala do práce. Nechala som ju tam, vrátila sa k hlavnému počítaču a začala. Nemala som ani poňatia, aký dlhý kód bude za potreby, ale písala som všetko, čo mi prišlo na um. Od základných pokynov, aby JOEY v boxe, kde bude Hardingovo teloo udržiaval stálu teplotu aspoň mínus dvadsať stupňov, až po príkaz, aby neustále sledoval jeho základné životné funkcie. Zhrnula som mu tam, že ak by sa niečo stalo, nech všetku energiu zo záložných zdrojov využije výhradne na to, aby ho udržal nažive. To sa mi zdala ako jediná situácia, ktorá by mohla všetko skomplikovať. Namiesto hesla som súbor uzamkla ale inak. Okrem mňa sa k nemu nedostane nik iný, lebo ako prístupový kľúč som si dala oskenovať svoje tetovanie.

„Chceš, aby som otvoril záznamy, ktoré obsahujú niečo o tvojom tetovaní Camila?"

„Nie. Teraz nie." na to, aby som sa pustila do záhady, ktorú mi týmto otec nechal, tu musí byť aj Mattie. Naše tetovanie musia byť kľúčom k niečomu ešte dôležitejšiemu, ako bol celý otcov projekt. Inak by to pred nami netajil celé tie roky a povedal by, o čo ide. Zjavne ale chcel, aby sme na to prišli sami, keď bude správny čas. „Nemám toľko času. Kým padne noc, musím byť preč." Už takto som stratila priveľa času, navyše som si nebola vôbec istá, kedy bude Evie v stave, aby sme mohli ísť. Viem, možno som do nej vkladala priveľa nádejí, ale odmietala som bez nej odísť. Musela som ju niekde skryť. Kým budem preč, potrebujem aby bola v bezpečí. Síce s výzorom na vlas rovnakým ako ja, nebude nikde úplne v bezpečí.