TOG: Trigger

51. /Camila/

Bolo mi zrazu jedno, že mi z brady tečie krv, alebo, že nedokážem ani poriadne popadnúť dych. V momente, kedy som mala v rukách nôž a mohla ním Shawna nejako ohroziť, som cítila príval neskutočne sily. Bolesť som zatlačila do najtemnejších kútov svojej mysle, len aby ma nemala ako obmedziť. Konala som proste s chladnou hlavou a naozaj malými očakávaniami. Nedúfala som totiž v to, že sa mi ho podarí takto zraziť k zemi. Ani prinajmenšom som v to neverila.

„Nechcem tvoju smrť. Žiadam len o pár dní ochrany a strechy nad hlavou. Nikto z vás, si nedokáže ani predstaviť, čo sa za stenami PHPV deje. Neviete, čím som si prešla a práve preto nemáte dôvod, aby ste mňa, alebo niekoho z mojich priateľov súdili. My tu nie sme preto, aby sme vám ublížili." každé jedno slovo bolelo, lebo v celej sánke mi ešte stále pulzovala ostrá bolesť. Pritom som tak veľmi dúfala, že ma neudrie. Zaháňal sa tou tyčou aj minule, ale neudrel ma. Zjavne bolo niečo na tom, čo mi hovoril. Neudrel ma preto, lebo som sama stratila vedomie. No teraz nie. Teraz vo mne musel vidieť hrozbu, ktorú bolo treba zastaviť.

„Vtipné, že to hovoríš popri tom, ako mi tisneš nôž ku krku."

„Nedal si mi na výber," zašepkala som, aby ma počul len on. Postrehla som, ako Grayson držal nakrátko Renu, za čo som mu bola vďačná. Netúžila som po tom, aby sa na mňa vrhla a zmarila moje plány o vyjednávanie. „Robím len to, čo je nutné." Chceli sme to po dobrom, ale ak oni hneď tasili zbrane, nebola tu iná možnosť. Zjavne je tento svet už naozaj čisto o zabíjaní a získavaní si dominancie. Ak nie ste schopný zabiť, nemáte šancu.

„Daj mi jeden normálny dôvod, pre ktorý by som ťa nemal hneď teraz zabiť," sykol Shawn do ticha, dvíhajúc hlavu. Veľmi rýchlo som mu ju ale pritlačila späť k zemi. Musela som si držať všetku výhodu pevne v rukách a dávať pozor na každý jeho pohyb.

„Nemusím ti dávať žiadne dôvody. A ani nebudem. Ja ti totiž nie som dlžná nič." neprosila som ho, aby ma zachránil pred tým chlapom. Ani to, aby ma doniesol sem k nim a postaral sa o mňa. Všetko to bolo z jeho...nazvime to dobrej vôle. Preto som sa k nemu dokázala správať tak chladne. Odmietala som prijať pocit, žeby som mu mala ďakovať, alebo neviem čo.

„Dávaj si pozor, aby si sa zajtra ráno ešte zobudila Camila."

„Dávaš nám súhlas, aby sme zostali?"

„Áno." hnusne ma pri tom slove opľul, čo mi ale bolo jedno. V jeho očiach som videla poníženie a to ma urobilo vrcholne spokojnou. Graysonovi som kývla rukou, aby Renu pustil, no ja som si dávala načas. Ešte chvíľu som si posedela na Shawnovi, len aby sa upokojil a nezmenil rozhodnutie.

„Zlez z neho," povedal zrazu Evan, ktorý sa zjavil pri mne. Ako tak na neho pozrel, došlo mi čo sa deje. Hovoril, že človek ktorý pre neho toľko znamenal, si ho nepamätá. A kto iný by to bol, ak nie Shawn, ktorého prosil aby nás prijal? On bol jeho dávny kamarát, ktorý nám mal poskytnúť bezpečnú strechu nad hlavou.

„Choďte sa zložiť!" prikázala som mu chladne, než som vstala na nohy. „Rena prosím ťa..." Kývla som jej hlavou, aby ich odviedla, ale tá nenávisť v jej pohľade sa nedala prehliadnuť. No nezaujímalo ma to. Ani prinajmenšom. Išlo mi len o to, aby sme boli my  piati v poriadku a nemuseli aj ďalšiu noc stráviť tam vonku, kde po nás pátrali celý čas. Je vlastne zázrak, že sme do nikoho nenabehli, alebo, že nás nenašli počas noci.

Myslela som si, že Shawn mi ešte uštedrí pár hnusných slov, alebo dokonca facku...no nič. Len prikázal každému, aby sa pratali preč, čo sa aj začalo diať. Proste odkráčali, až sme o necelé dve minúty zostali len ja a Grayson. Krv mi ešte z rany stále tiekla, ale to bolo vlastne vedľajšie. Prvé čo som chcela bolo, aby som ho objala a ospravedlnila sa mu za svoj hlúpy nápad. Ak by som zostala pekne pri ňom, nič z tohto sa nemuselo stať.