TOG: Trigger

10. /Grayson/

Neodchádzalo sa mi vlastne ľahko, ale ani tým, že by som pri nej sedel, by sa nič nezmenilo. Ona teraz asi potrebuje čas osamote a nie moje hlúpe reči, ohľadne jej tetovania. Áno, ešte stále som si myslel, že to bolo neuvážené rozhodnutie, ktoré ak ešte neoľutovala, v skorej budúcnosti zjavne oľutuje. No a ďalší z dôvodu, prečo som sa pratal preč, bola jej ruka. Stačil na ňu jeden jediný pohľad a mňa zaplnili také výčitky, ako ešte nikdy. To dievča nemá nikoho, ako tak sa spolieha na mňa a sklamem ju? Nechám hentých, aby si s ňou robili čo chcú a potom ani nie ja prídem po ňu? Bože, som vôbec normálny? Nesmiem ju nechať, aby sa sklamala ešte aj vo mne.

„Počkaj chvíľu Black." zabratý do svojich myšlienok som kráčal po chodbe, až k východu, ale hlas ma v momente prinútil zastať. Bol to Drexel, takže ak si dal tú námahu, aby ma vyhľadal, asi pôjde o niečo dôležité.

„Nebojte sa, Camila zostala v cele. Ruku som jej obviazal, takže by mala byť v poriadku, kým sa k nej podvečer nevrátim."

„To si síce vážim, ale myslím, že by sme sa mali porozprávať." ruky som si nervózne založil do vreciek, aj keď on vlastne pôsobil, ale aj hovoril uvoľnene. Ramenom som sa napokon len oprel o stenu, lebo som to videl na dlhší rozhovor. Podľa mňa nemáme veľmi o čom hovoriť, ale však dobre.

„A čo je také dôležité?"

„No čo asi?" opýtal sa posmešne a zastal len pár krokov odo mňa. „Camila predsa. Ty ani nevieš, do čoho si sa jej strážením dostal."

„O čom to akože točíte?" nechápavo som nadvihol obočie. Už teraz začínal hovoriť v hádankách, takže som si nechcel ani predstaviť čo bude, keď sa posunieme v rozhovore ďalej. Možno to bude ako pri lúštení krížoviek, keď človek musí hádať každé slovo, len aby dostal niečo normálne.

„O tom, že aj napriek tomu, že o nej nevieš, ani nesmieš nič vedieť, si musíš dávať pozor. Carley niečo tuší a keď príde na to, že ju chceš chrániť, nech sa deje čokoľvek, využije to vo svoj prospech. Je mi jedno, čo by urobil tebe, ale Camile sa nesmie nič stať. Je pre našu komunitu oveľa dôležitejšia, než by si si myslel."

„Odkiaľ máte istotu, že ju chcem chrániť? Včera som si len robil svoju prácu."

„Jasné," nadhodil so smiechom a sklonil hlavu. „Ak by tomu tam bolo, všetko by prebehlo inak. Nepriniesol by si ju na rukách a rovnako by si ju tak ani neodniesol. Bola pri vedomí, takže mohla ísť pokojne aj po vlastných." V tomto mal síce pravdu, ale pochybujem, že ak by šla po vlastných, tak by došla bez zranenia. A to, že sa ju snažím chrániť...a čo? Je to ešte len mladé dievča, ktoré podľa mňa ani poriadne nevie, o čom toto celé okolo nej je.

„Ja sa len teším, že si na jej strane. Len ti hovorím, aby si si dával pozor."

„Dokážem ochrániť ako ju, tak hlavne seba. Nemusíte sa o nás strachovať." najradšej by som ho tu bol rovno nechal a šiel si ľahnúť, ale zas nechcel som byť nezdvorilí. Predsa len včera pomohol Camile a nemal hlúpe reči, keď som mu tam vpálil ako neriadená strela.

„To je všetko. Môžeš ísť," pokynul mi, ale...akosi som mu neveril. Nato sa pozeral až moc podlo, aby to zakončil len takto rýchlo a jednoducho. Nedal by si toľko námahy, aby ma vyhľadal, aby mi povedal len toto. Nič som sa v podstate nedozvedel a podľa mňa ani on nemá pokojnejšie svedomie. A ak áno, gratulujem mu. Ku spokojnosti mu potom zjavne stačí málo.

„Prečo mám pocit, že vy máte niečo s tým čipom, o ktorý javí Carley ten veľký záujem?" mal som na pamäti, že dnes budem musieť Camilu prezrieť, lebo zajtra sa musím hlásiť, či som ho už našiel. Nebude to nič príjemné, ako pre mňa tak pre ňu, ale už len pre jej bezpečie by som to mal urobiť. Nechcem, aby sa stalo to, čo vtedy tak veľkodušne vyhlásil.