„Uleteli ti včely, alebo niečo podobné?"
„Veľmi vtipné," odvetila som ubolene Graysonovi, sotva sa zjavil ani neviem odkiaľ. Dnes...dnes som si pripadala ako ten posledný úbožiak na Zemi. Sotva som tu ráno skončila, prišiel Carley a ja som samozrejme zas musela strpieť to všetko, čo on nazýva spolupráca. Odtiahol ma hore k sebe, znásilnil až dvakrát a potom keď ma doviedol späť dal odviesť Evana, len aby som sa nemala pri kom vyplakať. Na jednej strane som sa o neho bála a na tej druhej mi bolo všetko úplne ukradnuté.
„Nehovor mi, že zas..." ani nemusel vetu dokončiť, keď som na neho pozrela s očami červenými od plaču. Odkedy som si sem sadla, nevládala som sa sama postaviť. A ani som nechcela. Radšej som strpela ešte aj nejakú ženu, čo si ku mne sadla a celý čas hovorila, fajn kričala iným jazykom. Nevenovala som jej pozornosť, až kým si klincom, ktorý našla neviem kde, nezačala vyrezávať do ruky a krv nestriekala úplne všade. Klasicky to skončilo tým, že ju stráže zbili a potom odvliekli. A keďže som sedela vedľa nej, schytala som facku, že som sa ju nesnažila nijako zastaviť.
„Pomaly aj prestanem počítať, koľkokrát sa to udialo. Zakaždým je to len horšie a horšie."
„Dlho to už nepotrvá, neboj sa." prikývla som, aj keď moja viera v jeho slová bola maličká. Toľko ten útek plánuje ale stále sa niečo stane. Minule si chcel vypýtať voľno, aby zašiel do mesta vraj pre pílku na oceľ, ale zamietli jeho žiadosť. Preto napokon nešiel ani na obed k rodičom, na ktorý ho pozval jeho otec.
Videla som, že má ešte niečo na srdci, ale môj odmietavý postoj k celému životu ho asi umlčal. Zo zaťatými zubami, ale napokon som vstala a nechala ho, aby ma spútal. Oceľ bola dnes mimoriadne studená, ale bohužiaľ nevyhnutná. Jediné pozitívum bolo, že viem s okovami konečne normálne vyjsť hore schodmi a netrvá nám to desať minút.
„Spútal ťa?" opýtal sa Grayson šokovane, sotva došlo na putá ktoré mali skončiť na mojom zápästí. Vytvorili sa mi tam nepekné podliatiny od pút, ktoré mi dal Carley. Lebo aj ja som si počas toho celého myslela, že sa oslobodím. Možno, ak by som len pokojne ležala a nechala ho, vyviazla by som bez zranení. Kto vie...
„Robí to stále," odpovedala som bez záujmu, hľadiac mu priamo do očí. „Podľa mňa si vychutnáva ten pocit dominancie, alebo ako to vôbec nazvať. Páči sa mu, že mi vie ublížiť aj takto." Dnes ale najviac zabolelo, keď ma bez varovania zdrapil za ruku a prstami mi prešiel po tetovaní. To, akým štýlom povedal jeho meno...Matthew. Zlomilo mi to srdce. Nemala som ani poňatia čo je s ním a on sa mi za to ešte aj posmieval. Ak by bol v mojej situácii, zjavne by svoj postoj veľmi rýchlo prehodnotil.
„Si vôbec vo forme, aby si zvládla návštevu?" nechápavo som naňho pozrela, pričom mi okolo boľavých zápästí cvakli putá. „Na ôsmu má predsa prísť ten Miles, či ako sa volá."
„Jasné...modro očko." úplne mi pri tom celom vyfučalo z hlavy, že príde dnes. Neviem na koho Drexel zatlačil, aby ho sem dostal, ale tešilo ma to. Hoci...s tým hnusným podvodníkom som nehovorila už dobré dva týždne. Ešte stále som sa takmer každú noc budila s krikom, lebo som v sne zas videla ten masaker, čo som nechala v bani, alebo to, ako som bola medzi nimi v cele. Dokonca aj Evana to nejako zasiahlo. Nebol tak výrečný, ako dovtedy a hlavne oveľa viac dával pozor, kto sa okolo nás ako správa.
Horšie ale bolo, že to poznamenalo aj mňa a to dosť silno. Odvtedy som akosi...nedokázala som prejaviť okrem bolesti a smútku takmer žiadne iné city. Keď som bola v cele, nehovorila som, len som sedela na posteli a dívala sa na dvere. Nočné rozhovory s Graysonom sa zrazu zdali na míle ďaleko a rovnako to bolo aj s našim vzťahom. Nedokázala som si spomenúť, kedy som ho ja naposledy pobozkala, alebo mu čo i len opätovala objatie. Zjavne to bolo v ten deň, ako sa to celé udialo, lebo odvtedy... Všetko mi prišlo tak strašne chladné a temné. Steny naokolo mňa pôsobili ešte nepreniknuteľnejšie ako predtým. Carley mi dokonca dnes oznámil, že sa zajtra mám stretnúť s tou cvokárkou, ktorá za mnou bola hneď na druhý deň, čo som tu skončila.
![](https://img.wattpad.com/cover/66438357-288-k451150.jpg)
YOU ARE READING
TOG: Trigger
Science FictionRečiam, že v spoločenstve a komunite je sila neverte! Nie je to pravda! Musíte sa postaviť za svoj názor, zaťať zuby a bojovať!