TOG: Trigger

25. /Camila/

„Pokojne spi ďalej, nechcel som ťa zobudiť," povedal Drexel, sotva som otvorila oči. Bolo tu na mňa troška moc svetlo, ale zjavne tu nebude kvôli mne posedávať v tme. Ani som najprv nevedela, prečo som zase tu, ale stačil pohľad na infúziu pri posteli a svitlo mi. Spomenula som si aj na slová, ktoré som včera povedala Graysonovi a to ma troška znervóznilo. Neprezradila som mu nič také životu nebezpečné, ale predsa som zašla do detailov o otcovej práci. Ale aj o vlastných znalostiach. To o tej malej nukleárnej zbrani, alebo schopnosti vytvoriť kmeňové bunky, bola pravda. Všetko by som to zvládla bez väčšieho zaváhania a navyše úplne sama.

„Kde sú chalani?"

„Evan chcel ísť trocha von, tak s ním šiel Grayson ako doprovod. Ale neboj, vrátia sa." prikývla som a napravila si vankúš pod hlavou. Celkom sa mi pozdávala myšlienka, žeby som tu mala dnes zostať. Už len takto pri minimálnom pohybe ma zas bolela celá panva, takže toľko k tomu. Nikdy som si nemyslela, že sa stanem niekoho súkromnou sexuálnou hračkou, ale v tomto hnusnom svete by som mala očakávať naozaj všetko.

„Počul ste, čo som mu včera rozprávala?"

„Áno," odpovedal v krátkosti a došiel k stolu dosť ďaleko odo mňa. „No podľa mňa si mu nepovedala nič, čo by si nemala. Akurát sa mi páčilo to porovnanie, že bunky na začiatku vyzerajú, ako chobotničky." Povzbudilo ma, že sa nad tým zasmial. Mne to prišlo tiež smiešne, ale ako inak som to mala celé pomenovať? Mne to vždy pripomínalo malé chobotničky, ktoré som ale videla len v laboratóriu u jedného otcovho kamaráta. Viete...ako som hovorila, že moria a oceány skoro úplne vymizli, mnoho živočíchov vymrelo úplne. Napríklad takú veľrybu, či žraloka by ste hľadali úž márne. Pár delfínov vraj ešte niekde pri rovníku je, no je určite len otázka času, kedy vymrú aj tie.

„Nehovorte, že to nie je pravda."

„Nehovorím. Len pri tvojom rozprávaní o všetkom ostatnom mi to prišlo také...neprofesionálne." páčilo sa mi, že sa takto uvoľnene bavíme. Na takomto mieste sa človeku zjavne zíde každý priateľ, akési len dokáže zaobstarať.

„Prečo mi o vás otec nikdy nepovedal?"

„Podľa mňa si nemyslel, že na niečo podobné príde. Ja som bol stále len akási záloha, ktorej čas ale nemal nikdy nastať. Ver mi, že radšej by som ja skončil s podrezaným hrdlom, len aby tvoj otec žil Camila." hoci som mala narodeniny, snažila som sa nemyslieť na celú tú záležitosť. Je to predsa len minulosť, ktorú nezmením. Mala by som sa sústrediť na útek a potom na cestu za bratom. Pôjdem domov, zničím všetko, čo by mohlo z otcových súborov niekomu pomôcť, to čo budem potrebovať vezmem so sebou a vydám sa na cestu. A áno...myslíte dobre. Sama. Nie je isté, že sa z tej cesty vôbec niekedy vrátim a preto nechcem ohroziť Graysona.

„Musíme prísť nato, kto bolo to dievča na nahrávke. A hlavne prečo vyzerala ako ja. Ak niekto prišiel na to, ako sa vyrábajú klony, máme riadny problém."

„To si píš, že máme. Stratili by sme ochranu, ktorá ešte z časti stále platí." z časti. Ak by totiž komunita dodržala všetko, čo sľúbila, nebola by som tu. Mohla by som pracovať ďalej na otcových pokusoch a určite by som skôr, či neskôr uspela. S ich pomocou, alebo bez nej, klon by som vytvorila behom dvoch rokov. Bola som si smrteľne istá, žeby sa mi to podarilo. Rovnako ako otcovi, keby ho nezavraždili.

„Ak by som doviedla klon pred vládcov, dostala by som celkovú imunitu voči ľuďom, ako je Carley? Samozrejme pod podmienkou, žeby som im vytvorila aj ďalšie." neviem v akých papieroch sa to tam hrabal, ale zjavne boli zaujímavejšie, ako moje reči. Aspoň sa mi tak zdalo. Aj s otcom som mala stále ten problém, že ak sa na mňa nepozeral a venoval sa práci, automaticky som si myslela, že ma nepočúva. A veľakrát tomu tak aj bolo.