TOG: Trigger

50. /Grayson/

Oči sa mi otvárali pomerne ťažko, ale s tým som akosi pri zaspávaní aj rátal. Kým sa budeme motať tu dole, poriadne sa asi nevyspím ani nič. Navyše...neviem, či to bol sen, alebo nie, no zobudil som sa na to, ako odo mňa Camila odchádza. Neobťažoval som sa ale s tým, aby som zistil pravdu, čiže som len spal ďalej. A zjavne to prispelo k prekvapeniu, že pri mne nik neležal. Myslel som, že uvidím Camilu, ako ešte spí, ale nie. Deka bola len tak pohodená na zemi a veci tu takisto mala. Či už batoh, alebo kabát, Evanovu košeľu a môj sveter. A fakt, že išla niekam len v jednom tričku bol zvláštny. Však jej bola stále zima, tak potom...

Každý naokolo mňa ešte spal, no mne to nedalo. Vstal som z miesta a šiel si trocha pretiahnuť nohy. Chrbát ma od tvrdej zeme bolel, rovnako na tom bola aj hlava, ale...to nebolo podstatné. Oveľa dôležitejšie bolo, že Camila nebola nikde nablízku. Nenašiel som po nej ani stopu, čo ma fakt nemálo vydesilo. Snažil som sa samozrejme hneď nemyslieť na niečo zlé, ale situácia mi nedala. V mysli sa mi začali vytvárať obrazy, ktorých skutočnosť som nechcel pripustiť.

„Hej!" skríkol som na všetkých, aby sa čo najskôr pozbierali. „Camila zmizla." Minimálne Drexel bol hneď hore, ale aj tomu som musel svoje slová zopakovať, aby ma pochopil. To zobudilo následne aj môjho otca, ktorý do reality dotiahol aj Evana. On sa chudák zdal ešte stále najviac mimo, ale aj napriek tomu moje slová pochopil asi najzreteľnejšie.

„To nikto počas noci nestrážil, alebo ako?"

„Nie," priznal som potichu otcovi. Bolo na mne, aby som zostal hore a dohliadol na všetko. Chvíľu tomu tak aj bolo, ale keď som si ľahol ku Camile...zaspal som. Nebolo to schválne, proste som bol unavený. Hovoril som si, že ak si pri nej trocha poležím, nemá sa čo stať. „Zaspal som."

„Si normálny?!" zrúkol Evan a vstal tak prudko, až som prvotne myslel, že mi príde jednu vraziť. A viete, žeby som mu to ani nemal za zlé. Bolo na mne, aby som ju...nás všetkých udržal v bezpečí a čo sa nestane.

„Upokoj sa!" sykol som a nervózne si zašiel rukami do vlasov. „To, že budeš po mne hulákať nám ešte nepomôže. Musíme ju nájsť."

„Hlavne sa všetci upokojme," povedal Drexel, až moc nad vecou. Zvláštne, lebo od neho by som čakal, že mi vrazí ako prvý za moju nezodpovednosť voči Camile. Zjavne ale nemal náladu na bitky. „Evan nie je možné, že je u tej tvojej party? Mohla sa ísť pokúsiť o niečo úplne sama, keďže ste vy neuspeli."

„Vylúčené. Shawn by ju už poslal späť."

„Nemôžeš si byť istý." prosebne som pozrel na otca, hoci mi nebolo jasné, čo presne od neho chcem. On žiadny zázrak urobiť nevie, čiže je na mne, aby som ju našiel. A preto som nechcel ani strácať čas nejakými zbytočnými rečami. Radšej som si v momente vzal veci a vydal sa preč. Bez nejakého vysvetlenia, alebo niečo.

„Kam akože ideš?"

„No kam asi? Nájsť Camilu," odsekol som, sotva ma dobehol. Nechcel som sa nechať ovládať strachom, ale práve to sa pomaly stávalo realitou. Plne mi došlo, čo som spôsobil. Ohrozil som jej život, lebo som si chcel pospať. Myslel som len na seba a nie na osobu, pre ktorú sa toto všetko dialo. A to bola veľká chyba, lebo ona sa v takom stave o seba nedokázala postarať. Nato sme tu predsa boli. Aby sme ju chránili a v poriadku ju dostali niekam do bezpečia.

„Takže sa tu budeš len tak motať a dúfať, že na seba narazíte?"

„Ty predsa vieš, kde ste včera boli. Začneme tam a uvidíme, čo nám povedia."