TOG: Trigger

34. /Camila/

„Neplač už prosím. Aj mňa to bolí Camila," prehovoril ku mne Evan potichu, ale ja som sa ešte stále dokázala len so slzami tisnúť k nemu, aby jeho objatie nikdy neskončilo. Prvá vec, čo som ráno urobila keď som ho uvidela bolo, že som sa mu hodila okolo krku. A odvtedy som sa ho odmietala pustiť. Dúfala som, že takto zmiernim bolesť ako zo včerajšieho večera, tak z celého bláznovstva.

„Prečo nemôžem zomrieť aj ja Evan? Nechcem už...nechcem žiť."

„Nie, takto prosím ťa nehovor. Ja ťa potrebujem zlatko, na to prosím nezabudni. Spolu...spolu zo zvládneme." snažil sa ma takto utíšiť už hodiny, ale nič nepomáhalo. Radosť z toho, že je nažive a znova pri mne veľmi rýchlo zmizla v opare bolesti a sklamania. Vyrozprávala som sa mu ohľadne všetkého, čo sa stalo od doby, čo sme sa videli naposledy. Povedala som mu o Graysonovi, ale aj o tom, čo sa stalo v cele včera večer. Celé to netrvalo dlho, ale ako fyzická, tak psychická bolesť ma udržali hore celú noc.

Vybojovali sme si miesto na ten našej pohovke, ale už ani tá sa nezdala rovnaká. Nijako sa mi nesedelo dobre, strašne ma bolelo celé telo, ale Evan bol trpezlivý. Počkal, kým som si našla miesto, dokonca mi dovolil, aby som mu celý deň plakala na ramene, čo som si veľmi vážila. Dokonca ma donútil, aby som do seba dostala aspoň nejaké jedlo. Po toľkých dňoch hladovania sa mi prvotne zodvihol žalúdok aj z obyčajného hrášku a mrky, čiže...na nič viac, som si netrúfla. 

„My dvaja sa ešte stále máme šancu dostať na slobodu, na to nezabúdaj. A aj to dokážeme. Nemusíš sa báť, žeby sme nemali kam ísť, alebo žeby sme zostali sami dvaja. Moji priatelia nás privítajú s otvorenou náručou." snažila som sa prikývnuť, aspoň trocha ho uistiť, že mu verím, ale bolo to ťažké. Chvíľami som oči upierala von veľkými oknami na žltkastú oblohu s tmavými, čiernymi oblakmi. Prstenec Saturnu som nevidela pekných pár dní, čo vo mne vyvolávalo akýsi nepokoj. Bola to vec, na ktorú som toľko hľadela po celý môj život a zrazu ho nikde nebolo.

„Všetko je v troskách Evan," vzdychla som a pretrela si oči. „Úplne všetko."

„Mysli na brata. Čaká na teba." a čaká zbytočne. V živote sa k nemu nedostanem. Vlastne...nemala by som šancu nájsť ho. Občas ma pochytili pochybnosti, či tam na severe naozaj nejaká väznica je, alebo nám len klamali celý čas. Dokázala by som si ju predstaviť na hocijakom mieste, ale nie niekde, kde predtým bola zem pokrytá ľadovcami. A hej...Drexel, áno počujete dobre, vybavil mi, aby sme si dnes mohli s bratom zavolať. Neviem odkiaľ to mohol mať, hlavne ak to isté chcel pre mňa Grayson, ale nepýtala som sa. Len som slušne poďakovala a s obavami vyčkávala na večer.

„Neviem čo dnes bude, keď ho uvidím. Bojím sa toho, ako zareaguje."

„Určite sa ti poteší. A možno troška uľaví tvojmu srdcu od bolesti. Predsa len...ste súrodenci, dlho ste sa nevideli a toto bude konečne možnosť, aby ste sa porozprávali." bude to bolieť, ale počuť jeho hlas, bude na jednej strane akési oslobodenie. Roky sme spolu nehovorili, on ani nevie, ako ja teraz vyzerám, čiže to bude mať nejaké pozitíva. Minule mi tá krátka správa nestačila, aby som sa uistila, že je v poriadku.

Zostávalo nám ešte pár hodín, kým si strážnici začali prichádzať po prvých ľudí, čo som chcela využiť na odpočinok. Zízanie na oblohu bolo bezvýznamné a rovnako aj plač, ktorého som sa napokon zriekla. Hlavu som si proste oprela o Evanovu hruď a tak nemyslela vôbec na nič. Vnímala som jedine jeho hlas, ako sa mi tichučko prihováral a napokon ma aj uspal. Jeho ruka ma veľmi príjemne hladila po chrbte, pričom tou druhou mi tisol hlavu k jeho hrudi. Tesne predtým, akoby som bola zaspala mi ešte mysľou prebehla jedna veľmi pekná spomienka. Ako sme s bráškom ležali u mňa v posteli, keď sme boli sami doma a vonku zúrila veľká búrka. Ja som mohla mať tak desať, samozrejme, že som sa bála a všetko, no on... Upokojil ma práve tichým spievaním piesne, ktorá mi tak často znela v hlave. Padlý anjel sa asi stále hodil do nášho života, nech sa dialo čokoľvek. Preto mi odvtedy znela v hlave tak často. A dokonca spievaná jeho hlasom a nie hlasom pôvodného speváka.