TOG: Trigger

14. /Camila/

Už odkedy som skončila tu, som sa len bezvýznamne posediačky opierala o rovnaký stĺp, ako včera. Evan tu ešte nebol, takže som sa musela niekde utiahnuť, aby som nevzbudzovala toľko pozornosti. Bola som vlastne aj pomerne unavená, lebo sme sa s Graysonom naozaj dlho rozprávali. Až do nejakej pol tretej, takže som toho moc nenaspala. Ale zas bola som rada, že ma priviedol trocha na iné myšlienky. Hovoril mi niečo o svojich začiatkoch, keď sa ešte len uchádzal o toto miesto. Aké to bolo na skúškach, čo všetko musel spĺňať, ako ešte ani teraz nie je moc dobrý strelec a tak. Ja som mu zas na oplátku porozprávala, čo bola zač tá moja drahá skupina, ktorá tak rada žila na hrane života a smrti. Aspoň sme sa čo-to jeden o druhom dozvedeli.

„Dnes je to v pohode?" opýtal sa niekto dosť nečakane, až ma myklo. V momente mi však bolo jasné, že je to on, takže som ani moc záujem nejavila. Dnes som akosi nemala na nič silu a hlavne chuť. Ešte stále som odvčera myslela na to, ako sa Grayson vypytoval na brata. Mohlo mu dopnúť, že ak som to s ním nerozoberala doteraz, asi je to háklivá téma.

„Nemám náladu, prepáč," odpovedala som po chvíľke, ale to už sedel tam pri mne. Nechtiac, ale pozrela som na neho, načo ma čakal naozaj žiarivý úsmev, ktorý padol vlastne aj dobre. Tak povzbudivo, povedala by som. Ja by som si dnes ani nedokázala predstaviť, žeby som sa mala až takto usmievať. Alebo vôbec.

„To vidím. Pohádali ste sa s mladým?"

„On má aj meno!" napomenula som ho a pritiahla si kolená k hrudi. Ešte aj pozerať von cez tie obrovské okná, na dnes kompletne sivú a čiernu oblohu bolo záživnejšie, ako počúvať jeho. Keď som ráno prišla, dúfala som, že bude zas obloha pohrávať do farieb, aby sa bolo načo pozerať, ale mýlila som sa. Bohužiaľ teda. Musím sa uspokojiť aj s touto šedou škálou.

„To mne môže byť ukradnuté. Rovnako ako ty v takejto nálade," odsekol a razom ma tam nechal. Čo bolo ale horšie? Ja som sa ani neobťažovala, aby som ho zastavila. Nech si ide ak myslí. Ja ho nenútim byť pri mne, rovnako ako som ho včera nenútila, aby mi pomáhal. Nejako by som si možno pomohla aj sama. Aj doteraz som to zvládala, takže nech si teraz nenahovára, že ho nejako extra potrebujem.

Možno pre toto svoje premýšľanie, sme po sebe zvyšok dňa len zazerali cez celú miestnosť. On si zas sadol k šachovému stolíku, ale tvárou ku mne. Takže bol vlastne nablízku, aj keď sme sa kvázi na seba hnevali. Klasicky som si vystačila aj celý deň s raňajkami, takže som sa veľmi z miesta ani nehýbala. Bolo mi tam fajn a bolo to zároveň bezpečné miesto, aby som počkala na Graysona. Zas som sa stretla s tým čudákom, ktorý si mlátil hlavu o stenu a niečo kričal, ale dnes som mu už nevenovala ani toľko pozornosti. Strážnici, sa to napokon zas rozhodli riešiť bitkou, ktorá bola ale podľa mňa dosť neúčinná. Len sa vyžívali v utrpení toho chudáka, akoby im to prinieslo neviem koľko zábavy a pôžitku.

***

„Ale už si si zvykla, nie?"

„Dá sa," odvetila som, sotva som vystúpila na posledný schod. Tak zvykla som si. Za posledné dva týždne som nemala vlastne ani na výber. Od môjho druhého dňa tam medzi nimi, som sa s Evanom ani moc nebavila. Kde-tu sme si niečo povedali, ale to bolo celé. Žiadny dlhší rozhovor, alebo ja neviem čo. No akosi mi to aj vyhovovalo. Mala som tak dosť času, aby som vešala hlavu, ale zároveň si premyslela ten odkaz pre modro očka. Keď som si bola dať vybrať stehy, chcela som sa o tom zmieniť, ale napokon som mlčala. Neviem prečo, ale bála som sa, žeby od neho odpoveď neprišla. Alebo, žeby mi fotku nikdy nepriniesol.

„Len sa mi akosi nepáči, že ješ stále len raňajky. Nie si už aj takto dosť chudá?"

„Náhodou...dnes som mala večeru," odpovedala som a vyplazila mu jazyk. My s Graysonom sme boli vlastne v pohode. Lepšie sme sa spoznali, dokázali jeden druhého pochopiť, takže sme sa pomaly akoby posúvali dopredu. On zrejme pochopil, že sa nemá pýtať na určité veci, takže sme sa už na seba mračili menej. Ja som sa chcel opýtať na jeho rodinu, alebo tak, no...ak o nich nikdy nehovoril, asi by nebolo odo mňa pekné, ak by som sa na to pýtala.