TOG: Trigger

17. /Grayson/

Ja sám neviem, kam som mal namierené, ale bolo mi jasné, že si ešte nemôžem ísť ľahnúť. Aj keď som sa v noci pri Camile dosť dobre vyspal, cítil som sa hrozne. Akoby ma niekde poriadne zbil...neprávom ale. Ona nikomu neublížila, tak prečo jej to Carley urobil? Áno, rada papuľuje a nebojí sa odvrávať mu, ale to je dôvod, aby jej zničil život? Naozaj? Robí si zo mňa žarty? Možno preto, že ju tak všetko veľmi bolelo, som sa rozhodol niečo podniknúť. Aj keď Camila asi nebude moc súhlasiť, nech sa na ňu Drexel večer pozrie. Alebo nech sa s ňou aspoň porozpráva. Ten človek vie o nej niečo viac, ako my všetci ostatní a to by som mal využiť. Možno ak sa opýtam správne, niečo o nej zistím.

Sotva som zastal pred dverami a dosť silene na ne zabúchal, som už chytal poriadne nervy. Aj minule ma odpísal takým spôsobom, až ma prešla chuť sa s niekým rozprávať. Áno, ten človek mi možno dokáže pomôcť, možno pomôže dokonca Camile, ale kde mám vziať istotu, že mu smiem naozaj dôverovať? Nič o ňom prakticky neviem.

„Čo ty tu Black?" nadhodil, sotva sme sa ocitli oproti sebe. Už takto som na ňom videl, že je z mojej návštevy extra nadšený.

„Potreboval by som láskavosť." ani som vlastne nečakal na pozvanie, ale automaticky vošiel dnu, aby nemal šancu ma odmietnuť. „Ide o Camilu."

„No to mi došlo." nečakal som, že budeme mať súkromie, čo sa aj potvrdilo. Neviem načo, ale boli tu tri gorily, ktoré som ale poznal len tak z videnia. Kývol som im hlavou, aby sa nepovedalo, že si nevážim kolegov, čo bola vlastne aj pravda. Ako by som si aj mal vážiť takýchto ľudí? Nevedia sa poriadne ani správať, tak prečo by som im ja mal preukázať nejakú úctu?

„Ich si nevšímaj. Pokojne hovor."

„Potreboval by som Camilu večer priviesť. Bude už na vás, či sa na ňu pozriete, alebo si s ňou minimálne pohovoríte, ale ja sám s ňou toto celé nezvládnem."

„A čo sa akože stalo?" pokynul mi, aby som sa posadil na jednu zo stoličiek, čo boli pri stole po našej pravici. Ja som ale odmietol a len sa oprel o stôl. Nemal som v pláne tu byť nejako extra dlho. Lebo čím skôr sa trocha vyspím, tým skôr pôjdem po Camilu. Áno, verím, že sa o ňu Evan postará, ale aj tak. Nebudem pokojný, kým nebude znova pri mne.

„Carley ju znásilnil. Včera...dal si ju zavolať a potom mi ju už len strážnik priviedol s plačom späť. Myslel som, že ak sa vyspí bude jej aspoň o troška lepšie, ale sotva vládala dnes chodiť. Hovorí, že ju všetko strašne bolí a tak celkovo mi príde, že by potrebovala s niekým prehodiť pár slov."

„Bože môj...ten chlap jej hádam nikdy nedá pokoj. Ak to dievča odtiaľto nedostaneme, umrie a to naozaj pomalou a mučivo bolestivou smrťou Black." nevládal som sa proste po týchto slovách na neho pozrieť. Dobre som poznal riziká toho, ak tu Camila zostane pridlho. Viem, že ak jej nepomôžem, buď ju zabije Carley, alebo sa ešte raz pokúsi zabiť ona sama. A naozaj neviem, či by sa jej to tento raz aj nemohlo podariť. Aj minule bolo len šťastie, že som ju našiel včas.

„Tak mi pomôžte!" sykol som potichu, len aby ma hentí nepočuli. Musíme sa odtiaľto dostať hneď, ako to pôjde. Ja by som bol pripravený ísť pokojne už aj dnes v noci. Lenže...ako máme teraz utekať, ak Camila nevládze ani chodiť? Budem asi musieť počkať, kým sa dá do poriadku. A hlavne by som sa mal naučiť lepšie strieľať. Na ceste sa nám to určíte zíde.

„Nemám ako. Som pod prísnym dozorom najvyšších veliteľov našej komunity a každé pochybenie by ma mohlo stáť miesto."

„Takže vy dáte na prvé miesto vašu hrdosť a prácu?"

„Zle si ma pochopil. Ak by som teraz prišiel o svoje miesto, nemohol by som dohliadať na Camilu a to by mohlo mať katastrofálne následky. Ja som dal podnet, aby ju po súde nepopravili, ale aby skončila tu. Jej otec ma poveril ochranou jej života, čo teraz nehodlám zabaliť. To dievča poznám od doby, čo bola malé dieťa. Vyrastala mi pred očami...vždy som to bral tak, že ju musím ochraňovať, aj keď ona o mne nevedela nič." nechápal som prečo mu na nej tak záleží, čo tak hrozné sa dialo v jej živote predtým, ale na jednej strane som to ani vedieť nechcel. Jej otec asi mal dôvody, prečo sa takto zachoval.

„Takže pomôžete jej, alebo by som ju sem nosil zbytočne?"

„Pokojne ju priveď. Pozriem sa na ňu a porozprávame sa. Musíš ale pochopiť, že toto celé bola pre ňu veľká trauma, ktorá si bude vyžadovať chvíľu, než ju spracuje. Nesmieš na ňu v tomto smere teraz tlačiť. Len ju vypočuj, keď to bude potrebovať a tým jej pomôžeš najviac Black." prikývol som a radšej sa už vlastne pobral na odchod. Dosiahol som svoje, tak načo by som tu ešte mal ostávať?

„Kedy mi poviete, čo je za všetkými tými tajomstvami ohľadne nej? Už dobre viem, že ona nie je len obyčajné dievča, tak prečo mi nepoviete, o čo ide?" 

„Nemôžem. Ak ti to nepovie ona sama, ja na to nemám právo. Je to jej život, jej rozhodnutia, takže toto nie je na mne Black. Ak chceš, opýtaj sa priamo jej, prečo má okolo seba toľko tajomstiev." mám sa opýta jej? A načo...načo priamo by som sa jej mal pýtať? Však mi nechce zo svojho života povedať takmer nič, tak ako mám vedieť, na čo sa pýtať?