TOG: Trigger

39. /Evan/

„Kávu?" opýtal sa Drexel, no ja som nevládal ešte ani zodvihnúť hlavu, alebo mu normálne odpovedať. Bol som hore takmer celú noc, lebo moja paranoja mi nedovolila si pospať ani na chvíľu. Bál som sa, že ak zaspím Camile sa niečo stane a to by som si neodpustil. Nikdy. Radšej som sa jej celý čas potichu prihováral a sľuboval jej, že sa čoskoro dostaneme na slobodu. A hlavne...som asi spracovával informáciu o jej skutočnom pôvode.

„Ak ma okamžite preberie a udrží pri vedomí celý deň, tak možno hej," dostal som zo seba napokon. Zjavne po hovore s jej bratom si pôjdem ľahnúť, aby som zas mohol celú noc držať hliadku. Alebo...alebo aby som sa ešte raz mohol ísť pozrieť tam dole. Zjavne sa nezaobídeme bez prerezania mreží. Na niektorých ale dole zvykli byť dvierka, ktoré ale nikoho nenapadlo hľadať. Kto by sa akože dobrovoľne celý máčal v smradľavej odpadovej vode?

„Načo si bol hore celú noc?" mykol som plecami, aby som to nemusel celé vysvetľovať. Stačilo mi to, s akým pocitom som sa vtedy poobede zobudil a netrúfal som si ešte raz zaspať. A hlavne som asi chcel, aby si on sám oddýchol. Ja tu aj tak nemôžem zostať celý deň, takže ju bude musieť strážiť on.

„Carley vie, že ešte žije?"

„Už len čakám, kedy sa tu ukáže." malo mi dopnúť, že ten je dokonale informovaný o všetkom. Aj on bol vlastne jeden z dôvodov, prečo som nespal. Ak by sem prišiel, bol som schopný ho vlastnoručne zabiť, ak by si to situácia vyžadovala. Ešte dávno...pár dní potom, ako som sem prišiel som sa s ním pobil. Prišiel sa mi len tak posmievať, vyhadzoval mi na oči jej smrť a ja som sa akosi neudržal. Poriadne som mu prifarbil tvár a hoci som tiež dostal nakladačku a zatvorili ma do tmy na neviem koľko dní, stálo mi to zato. Cítil som v tej chvíli silu, akú už dávno nie.

„Kedy chcete hovoriť s jej bratom?"

„Ak sa na to cítiš, trebárs aj hneď." bolo mi to vlastne jedno. Aj tak...čo čaká, že mu poviem? V živote som toho chlapca nevidel, nepoznám ho a teraz mu mám povedať, že mu včera skoro zomrela sestra? Sestra, ktorá pokrvne teoreticky ani nie je jeho sestra, či ako?

„Na koľko sú si príbuzní?" opýtal som sa tak zo zvedavosti a prešiel palcom po jej tetovaní. „Ak je klon, zjavne toho veľa spoločného nemajú."

„Toto je dosť zložitá téma. Keď jej otec zaplatil vedcom, ktorý Camilu vytvorili, peniaze neboli tá jediná vec, ktorú musel zabezpečiť. Keďže chcel, aby bola Camila ako každý iný človek...musel im zabezpečiť orgány od ešte žijúcich ľudí. Ja sám som bol svedkom toho, ako niekoľkých zabil, len aby dostal späť svoju dcéru. Napríklad jej srdce je...jej srdce kedysi patrilo synovi najvyššieho vyslanca našej komunity. Pamätáš sa na správy o tej záhadnej vražde, pri ktorej mu niekto len tak vyrezal srdce?" prikývol som, hoci už toto bolo na mňa veľa. Nemusel ani pokračovať a vedel som, kam smeruje. Morgan Warner osobne bol ten tajomný vrah, po ktorom tak dlho pátrali.

„Nič mu nemohlo stáť v ceste, aby získal späť svoju dcéru Evan. Ten človek išiel doslova cez mŕtvoly a splnil by ešte aj to posledné, čo by po ňom žiadali. A práve časť kostnej drene, červené krvinky a pravá oblička sú veci, ktoré ju s Mattom spájajú. No nemysli si, že ho jeho otec nútil. Nato, že mal vtedy chlapec len deväť, vedel presne do čoho ide a čo sa okolo neho deje. Sám sa ponúkol, že svojej sestre pomôže." musel som nad tým pokrútiť hlavou. V tak mladom veku sa toho zaplietlo dieťa, ktoré darovalo kvázi časť seba niečomu, čo považovalo za svoju sestru. Celé mi to prišlo nesmierne zvrátené a celkovo...nepochopiteľné.

„Zjavne by bolo lepšie, ak by som tieto veci ani nevedel," zamrmlal som napokon a vstal. Rukou som si prečesal vlasy a a prechádzajúc sa hore-dole sa to snažil nejako spracovať. Na Camilu som sa zrazu nedokázal ani pozrieť. Prišla mi taká cudzia a vzdialená, akoby som ju naozaj ani nepoznal. Už viac nešlo o skutočnú ľudskú bytosť ale projekt, pre ktorý muselo zomrieť veľa ľudí. Išlo o niečo, čo chcel jej otec dosať na svetlo sveta za každú cenu.