New Life FF (Harry Styles)

18.

"Som domá!"
Zakričala som na celý dom. Nikto sa neozýval. Išla som sa hore osprchovať a prezliecť. Rozhodla som sa, že upečiem makronky.
Nachystala som si ingrediencie a musím podotknúť, že ešte stále v tých prekliatych topánkach som začala robiť cesto.

Keď už boli makronky upečené, len som ich natrela náplňou a spojila. Robila som tri druhy. Jahodové, banánové a čokoládové.

Konečne boli hotové mohla som ich ochutnať. Už som ich pár krát robila, ale ešte nikdy sa mi nepodarili tak ako teraz.

Pár som si ich dala na tanierik a odniesla na záhradu. Sadla som si do kresla na terase a jedla makronky. Nechcem sa chváliť, ale sú fakt vinikajúce....som ja ale narcis.

Zrazu na terasu prišiel Liam.
"Ahoj, už ste doma?"
Pozrela som na neho.

"Mali sme interview, ale Katy s nami nebola. Neviem kde je."
Prisadol si ku mne.

"Nechceš makronky? Teraz som ich dopiekla a sú fak dobré."

"Narcis."
Ozval sa Harry s ústami plnými makroniek a prisadol si k nám.
"Mala si povedať skôr."
Povedal Liam a odišiel dnu. Ako ma tu mohol nechať s tým magorom? Nepotrebujem aby mu zase začalo prepínať ako minule, že najprv sme najlepší kamaráti a na druhý deň sa na mňa ani nepozrie.
"Kde si bola?"
Spýtal sa zrazu Harry.

"Vo fitku. Prečo?"
To, že som bola vo fitnes centre som mu mohla povedať. Nevedel, že som tam bola kvôli modelingu.
"Len tak."
Postavil sa a odišiel. No chvála Bohu. Dlhšie by som to trápne ticho nevydržala. Bolo to fakt nepríjemné.

Už sa mi tam nechcelo sedieť, tak som išla dnu. Tanierik som dala do umývačky a išla do svojej izby.

Strašne som sa nudila. Išla som do kúpelne a ten magor tam stál nahý pred umyvadlom a holil si bradu (teraz to vyznelo ako keby mal Harry bradu ako Dumbledore).

"Kriste pane!"
Zakričala som a vbehla so zatvorenými očami späť do izby.
"Ale babe, ja viem, že sa chceš pozrieť, tak sa pozri. Aj ja by som sa pozrel byť tebou."

Stále som mala oči zatvorené a pre istotu aj prikryté rukami.
"Neopováž sa vojsť do mojej izby s holým vtákom Harold!"

"Ak by si sa pozrela, vedela by si, že stojím priamo pred tebou."
Povedal posmešne a bol až príliš blízko mňa.

Rýchlo som vystrela nohu v úmysle ho kopnúť, čo sa mi aj podarilo, ale zabudla som, že mám ešte stále obuté tie štekle.

"Áááu!!"
Počula som len a následne dopad niečoho veľkého na zem. Predpokladám, že to bol Harry, ale neviem to na isto, lebo sa ešte stále bojím otvoriť oči.

Počula som jeho bolestné stony a nedalo mi to. Otvorila som pomaly najprv jedno s následne druhé oko.
Prekvapivo tam neležal nahý, ale v čiernych Calvin Klein boxerkách.
"Ježiš Harry, si ok?"
Nevedela som, ako zareagovať, aby som sa nezačala smiať. Viem, nie je to práve najlepšia chvíľa na smiech, ale ak by ste ho videli, ako tam leží...

"Myslíš si, že ak by som bol ok, ležal by som na zemi?!"
Bolestne zumlal.

"A kam som ťa vlastne kopla?"
Ešte stále sa mi chcelo strašne smiať, ale držala som sa celkom dobre.
"Do kolena."

Čupla som si k nemu a pretočila ho z bruchu na chrbát. Po kolene mu tiekla krv a mal ho celé červené.
"Počkaj tu, ja idem zatiaľ po lekárničku."
Zbehla som dole a nemala potuchy, kde by mohla byť. Vedela som len o jednom mieste. Auto.

Vošla som do podzemnej garáže a podišla k skrinke s nápisom Harry. No a čo. Veď je to jeho koleno, tak zoberiem aj jeho lekárničku.

Mal tam strašne veľa kľúčov od rôznych áut.
Zobrala som prvý čo ma napadol a odomkla auto. Za mnou sa ozval zvuk, tak som hneď vedela, od ktorēho auta je ten kľúč.

Otvorila som kufor a vytiahla od tiaľ lekárničku. Auto som zase zamkla a aj s lekárničkou vybehla hore do mojej izby.

Harry ležal na mojej posteli a myslela som, že ho zabijem. Zašpinil mi bielu plachtu a obliečky od krvy.
"To si si pod tú nohu nemohol dať niečo, aby som nemala krvavé obliečky?"

"Nie. Veď to vyzerá ako keby si mala krámy. Nehovor, že sa ti ešte nestalo to, že si mala červené obliečky."

"Ty toho nejako veľa vieš nezdá sa ti?"
Zasmiala som sa a sadla si vedľa neho na posteľ.
"Mám staršiu sestru."
Vysvetlil mi stručne.
Pozrela som mu na koleno a z lekárničky vytiahla dezinfekciu.
"Nemysli na to keď to bude štípať."
Upozornila so ho a nastriekala mu dezinfekciu na ranu. Ani to s ním nehlo.
Snažila som sa sústrediť len na ošetrovanie jeho kolena, ale to, že na mňa uprene pozeral, sa nedalo vydržať.
Nakoniec som sa na neho s úsmevom pozrela a on rýchlo odrvrátil zrak.
"Nepozeraj tak na mňa."

Ranu som mu prelepila náplasťou a zbalila lekárničku.
"Ako keby nestačilo, že ma opätkom trafíš do nohy, ešte sa mi aj v aute hrabeš. No toto. Ty máš teda vychovanie."
Predstieral, že to berie vážne, ale mikalo mu kútikmi úst.