New Life FF (Harry Styles)

50.

Venované: saskqaaaa a Viku_ska2

Ani sa mi nechce veriť, že už ideme späť do LA. Nemôžem povedať, že už ideme späť domov, keď som doma tu. LA je len mesto kde bývam, ale Londýn je mesto, ktoré milujem.

"Láska, prečo nespíš?" Spýtal sa Harry a ja som sa musela ovládať, aby som nevybuchla. "No prečo asi?! Keď ma stále pusinkuješ po celom tele, je ťažké zaspať." Snažila som sa to povedať vážne, ale kútiky mi hrali. "Aspoň vieš, že ťa milujem." Povedal a prstom mi brnkol po nose. "Aj ja teba." Povedala som a pobozkala ho na pery.

"Nerád ruším túto vašu romantickú chvíľku, ale letuška odkazuje, že budeme pristávať." Povedal Niall a odišiel. Pripútali sme sa a čakali kým pristaneme.

***

"Máš všetko babe?" Spýtal sa ma Harry a ja som len prikývla. Ak by som prehovorila, zlomil by sa mi hlas. Musím ísť do New Yorku na tú blbú prehliadku, kde bude mimochodom predvádzať aj Kendall, čiže ďalší dôvod na to, tam nechodiť. "Ale no ták. Nemrač sa toľko. Za tri dni si späť a ja budem ja tak celé tri dni v štúdiu, tak by si ma nevidela ani keby si tu bola." Povedal Harry a pevne ma objal. "To, že tam nebudeš je len ďalšia vec na zozname. Najhoršie je, že tam bude tá štetka a kretén." Harry sa len zasmial, lebo vedel, že hovorím o Kendall a Alexovi. "Poď, lebo nestihneš lietadlo." Pustil ma Harry a zobral mi z ruky kufor. Bodaj by som ho tak zmeškala. Bola by som asi najšťastnejší človek na svete, ale môj manažér by ma zabil. Celú cestu autom až na letisko sme boli obaja ponorený vo svojich myšlienkach, tak sme boli ticho.

Harry ma zaviedol až ku kontrole, za ktorú už so mnou nemohol ísť. Ani sme sa poriadne nerozlúčili, lebo sme boli obklopení fanúšičkami, ktoré hrozne vrieskali, že chcú fotku alebo podpis.

Ešte stále so slzami na krajíčku som si išla sadnúť na jednu so stoličiek čo tu boli a čakala kým nás zavolajú do lietadla. Teraz už neletím súkromným, lebo by sa to neoplatilo. Ale mám prvú triedu, čo je super.

Zahlásili môj let, tak som sa postavila a išla na kontrolu pasov a leteniek. Keď ma skontrolovali, chodbou som prešla priamo do lietadla, kde mi letuška ukázala moje miesto. Z tašky som si vytiahla notebook a išla počúvať audio knihu Harry Potter a Kameň mudrcov. Aspoň sa nebudem nudiť. Poprosila som letušku aby mi zatvorila malé dvierka, ktoré a oddeľovali od zvyšku prvej triedy, stlačila som tlačidlo aby sa mi sedadlo premenilo na posteľ a snažila som sa spať.

Zobudil ma hluk. Pozrela som sa na mobil koľko je hodín a keď som sa pohla, krik bol ešte väčší. Pozrela som sa smerom k dvierkam a tam spoza nich na mňa nakukovali pravdepodobne fanynky a letušky sa ich zúfalo snažili odtiahnuť. Začala som sa báť. Keby sa tá skupina celá navalila na mňa, asi by ma udusili a roztrhali na milión častí. Nevedela som, či sa vôbec mám ešte pozerať tým smerom, lebo keď tie dievčatá videli, že sa na ne pozerám, kričali po mne. "Prosím Zara daj mi autogram!" "Vyfoť sa so mnou!" "Povedz Harrymu, že ho milujem!" "Daj mi follow na Twitteri!" Kričali cez seba a predierali sa, aby boli čo najbližšie ku mne. Ja vôbec neviem, čo mám robiť. Ak tam pôjdem, ušliapu ma, ale tie chudučké letušky ich už dlho takto neudržia.

"Prestaňte!" Zakričala som z celých svojich síl a všetky stíchli a natáčali ma. Poriadne som zatvorila dvere aby ma nebolo vidno, ale keďže neboli až po strop, tak bol začínajúci hluk stále počuť. Počula som aj hrubé hlasy sbskarov ako sa ich snažia utíšiť. Je mi to trápne, ale aj tak s tým nič neurobím. Do uší som si dala slúchadla a snažila som sa ich nevnímať, ale bolo to ťažké, tak som nakoniec aj tak rezignovala.

Dopozerala som už tretí film, a podľa malého displeja pred sebou som zistila, že už asi len pol hodinka a sme tam. Upravila som si make-up, povyťahované veci som nahádzala do tašky a čakala, kým pristaneme.

Hneď ako som vystúpila z lietadla, ma vonku čakalo auto a štyria ochrankári. Jeden z nich mi otvoril zadné dvere na čiernom mercedese. Nastúpila som a pozdravila šoféra. "Aký bol let?" Spýtal sa asi len aby nebolo ticho. "Ani sa nepýtajte. Bolo tam strašne veľa vrieskajúcich dievčat a málo ochrankárov."Pokrútila som hlavou a zívla si. Už je 10 hodín večer. Asi zaspím aj v aute. Konečne sme vyšli. Najprv išlo prvé auto s dvoma ochrankármi, potom my a za nami ďalšie auto s ochrankármi. Pred letiskom boli novinári, fotografi a aj fanúšikovia.

Po hodinke už sme konečne parkovali hneď pred vchodom do hotela. Na druhej strane bol Central park a tomu zodpovedala aj cena noci v tomto hotely. Šofér mi zobral kufor a dnu ho predal poslíčkovi, ktorý mi ho vynesie hore. Na recepcií som si vzala kartu od izby a vyviezla sa výťahom hore až na 21. poschodie, kde sa mala nachádzať moja izba. Otvorila som si kartou dvere a vošla dnu. Oči mi padli na obrovskú posteľ v strede izby. Už som tu mala aj kufor a šaty na zajtrajšiu prehliadku, ktoré mi sem poslal Ray môj manažér. Prišla som k presklenej stene, ktorá bola hneď oproti dverám. Z izby som mala nádherný výhľad na Central park a nočný New York. Túto krásnu chvíľu prerušil až môj vyzváňajúci mobil. Vytiahla som ho z kapsy a zodvihla. "Ahoj Zara, chcem ti len oznámiť, že zajtra budeš musieť odspievať na tej prehliadke jednu pieseň namiesto Seleny Gomez. Ona je na tom teraz dosť zle, lebo má lupus." Teraz neviem či som ho počula dobre. "Si normálny? Veď ja ani neviem, čo budem spievať! Nie som pripravenáala som stresovať a nervózne chodiť z jednej strany izby na druhú. "Pokoj.Sám Karl Lagerfeld mi kvôli tomu volal. Vo vaku so šatami, ktoré som ti nechal priniesť do izby máš aj nejaké informácie a text piesne. Zajtra príď na prehliadku už o 11 aby si stihla aj generálku. Veľa šťastia." "Ray, ale..." Zložil. On mi to zložil!

Chcem sa Vám strašne poďakovať za #4 vo fanfiction. Ja plačem!!! Strašne ďakujem.

Verili by ste tomu, že toto je už 50. časť?! Už len pár a príbeh končí!