Zara mala skevlý život. Síce bola jedináčik, ale s jej rodičmi sa aj tak skvelo zabavila dokial nezomreli pri tragickej havárií auta. Zara mala len 19. Súd ju pridelil do opatery jej tete, ktorú naposledy videla pred 18 rokmi. Nepozná ju. Jej rodiči...
Pootvorila som oči a uvidela nemocničnú miestnosť. To čudné pípanie, boli prístroje, na ktorých som bola napojená. "Mama! Otec!" Zakričala som, ale vyšlo zo mňa len zašepkanie. Nedokázala som sa pohnúť. Nikto kto by mi povedal čo so mnou je tu nebol. Cez presklenné dvere som videla staršieho pána, pravdeppdobne lekára ako sa rozpráva s Katy.
Pokúsila som sa pohnúť rukou a prekvapivo sa to podarilo. Pohla som sa v úmysle sa posadiť, ale prístroje okolo mňa zavali zbesilo pípať. Privolalo to pozornosť toho lekára aj Kate a spolu s nimi sa sem nahrnuli aj tri sestričky. Pribehli ku mne a zatlačili do mňa aby som si ľahla. Moja námaha sadať si bola márna.
"Zara, si v poriadku? Je mi to strašne ľúto, že som do teba pchala to jedlo aj to, že som na teba kričala..." Začala hrozne plakať a tvár mala v dlaniach. Skočila som jej do reči. "Nevadí. Ty za to nemôžeš." Moje oči opustilo tiež pár sĺz.
Lekár si odkašľal. "Slečna Katherine, prosím mohli by ste nás chvíľku nechať osamote?"
"Áno samozrejme." Ešte sa na mňa usmiala a odišla.
"Zara, som Dr. Black, bola si dva dni v bezvedomí. Boli to následky dlhodobej únavy." Vyzvetlil. "A prečo som vracala?"
"Stiahol sa ti žalúdok v dôsledku nedostatočného príjmania potravy. Keď si v ten večer jedla, tvoj žalúdok sa nestihol zväčšiť a tak dal prebytočnú potravu preč. Tvoje telo už nedokázalo zniesť takú námahu a tak si odpadla." Na znak toho, že chápem som len kývla hlavou.
"Vyzeráš byť v dobrom stave. Bolí ťa niečo?"
"Trochu hlava a chrbát." Odpovedala som mu. "Ak to takto pôjde ďalej, urobíme ešte pár vyšetrení a zajtra môžeš nastúpiť do domácej liečby. Teraz ťa nechám s tetou. Vyzerá to, že sa budete mať o čom rozprávať. Hlavne sa šetri." povedal ešte a odišiel z izby. V zápätí sem prišla Kate a za ňou Harry, Liam, Sophia, Louis, El, Niall a aj Alex.
Alex prišiel až k mojej posteli a naklonil sa aby ma mohol pobozkať. Jáj aký je zlatý.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
"Hej, to si nechajte na doma. Alex tu nie je jediný kto za tebou prišiel." Začala som sa na Niallovi smiať. Harry len stále hádzal na mňa aj Alexa vražedné pohľady.
"Koľkého je dnes?" Spýtala som sa zo zvedavosti.
"Neviem či to chceš vedieť." Povedala Kate. V momente som vedela koľkého je.
"Je 16. 7., že?" Odpovedala mi len kývnutím hlavy. Chcelo sa mi plakať. Do očí sa mi nahrnuli slzy a nebola som jediná. Kate už začala plakať.
"Čo nám ušlo?" Spýtal sa Liam a nechápavo zdvihol obočie.
"Mama by mala narodeniny." Povedala som a slzy sa spustili. Nemôžem za to, že stále len revem. Nenávidím sa za to, ale nejde to zastaviť. Chcem ísť domov.
"Ak budeš chcieť, môžeme urobiť oslavu." Navrhol Louis.
"To nebude dobrý nápad." Povedala medzi vzlyky Katy.
"Bude. Každé jej narodeniny sme oslávili a tak to bude aj teraz. Síce je mŕtva, ale to nemení nič na fakte, že by mala narodeniny." Zotrela som si slzy a snažila sa zadržať tie ďalšie aby nevytiekli.
"Kde mám mobil?"
"Keď si odpadla, rozbil sa ti, tak som ti kúpil nový." Konečne prehovoril aj Harry. Je to neuveriteľné ale, jeho hlas mi chýbal.
"Ďakujem." Usmiala som sa na neho, keď mi podal môj nový mobil. Bol presne taký ako ten pred tým. IPhone 6s rose gold.
Zapla som si wifi a preletela všetky sociálne siete. Zavolala som Rayovi.
"Ježiši ahoj Zara. Počul som, že si v nemocnici. Si v poriadku?" Povedal vystrašene. "Ahoj. Som v poriadku. Počuj, bol by si schopný mi zohnať 43 modrých, rezaných ruží? Potrebujem ich mať 16 v Londýne. Dokážeš to? Je mi jedno koľko to bude stáť. Zaplatím čokoľvek."
"Malo by to byť jednoduché. Maj sa." Zložil to.
"Kate? Požičiaš mi svoje lietadlo?" Urobila som na ňu puppy face.
"Na čo ho potrebuješ? Kam letíš?" Uplakane na mňa pozrela.
