New Life FF (Harry Styles)

45.

O týždeň

Ešte stále som v Londýne, ale včera večer mi volal pekne naštvaný Ray a povedal citujem "Dovleč ten lenivý zadok späť do LA. Máš deň inak si ma neželaj."
A zložil. Čiže som sa pobalila, rozlúčila sa z domom a teraz čakám na lietadlo, ktoré mešká už 2 hodiny.
"Slečna, lietadlo je už tu."
Vyrušila ma zameatnankyňa letiska.
Postavila som sa, zobrala macbook a kabelku, smer lietadlo.
Ako veľmi sa mi nechce. A ešte k tomu sa mám do tváre pozrieť Harrymu, ktorému som pred týždňom povedala, že žiarlim. Síce nepriamo, ale aj debil by si poskladal dve a dve do kopy.
Zabite ma. Nech to lietadlo vletí do hurikánu. Aj tornádo by stačilo.
Pevne som chytila opierky na ruky kvôli mojej fóbií zo vzlietania. Keď sme konečne nabrali výšku, povolila som ruky a do uší dala sluchátka. Neviem čo budem robiť celý let. Asi sa unudím na smrť.

Po skoro pol dni v lietadle sme pristáli. Ešte máš čas Zara. Otoč sa a uteč niekam, kde ťa nikto nenájde. Naivne som si v duchu hovorila. Na letisku už ma čakali bodyguardi, čiže vonku bude dav jačiacich fanúšikov a hlavne novinárov a fotografov. Gorily ma vtisli do pristaveného auta, v ktorom už sedel šofér. Jeho pokusi dostať sa autom cez ten dav boli márne. Zase museli zakročiť bodyguardi aby sme mohli výsť z parkoviska LAX na cestu.
Po asi hodinke cesty sme boli pred mojou vilou. Šofér mi priniesol veci až dnu a odišiel, ale to som ja už dávno bola v kuchyni. Napila som sa a išla sa vybaliť. Kufor som dala do izby a
Otvorila ho. Hneď na vrchu som mala vak ešte stále so šatami z Met Gala aby sa nepokrčili aj keď už pravdepodobne budú. Vytiahla som celý vak a povesila ho do šatníka, keď som si vsimla, že odtiaľ vypadol papier. Bola na ňom pieseň čo som napísala cez môj pobyt v Londýne. Ešte nebola dokončená, tak som sa rozhodla, že hneď ako sa vybalím ju pôjdem dopísať. Všetko oblečenie z kufru som vytiahla a jednoducho ho hodila do koša na prádlo. Nemala som náladu na to, to triediť. Kufor som schovala do šatníka. Len som z neho vytiahla kozmetickú taštičku a tú som dala do kúpelňe. Konečne som aj s nedopísaným textom zbehla dole do obývačky aj s ceruzkou v ruke a začala som vymýšľať. Dlho mi to nevydržalo, lebo niekto zazvonil. Kto to takto neakoro môže byť?
Postavila som sa a išla otvoriť, ale to sa zvonček ozval už druhý krát.
"Idém!"
Zakričala som podráždene. Prudko som otvorila dvere, ale keď som videla kto za nimi stál, skoro ma porazilo.
"Môžem ísť ďalej?"
Spýtal sa a jemne sa usmial.
Najprv som to zvažovala, ale nakoniec som kúsok odstúpila aby vošiel.
"Sadni si."
Ukázala som na sedačku.
"Chceš niečo na pitie?"
"Nie ďakujem."
Pokrútil hlavou.
"Len som chcel...Zara ja už ďalej nemôžem. Najprv ma nenávidíš a vlastne vyhodíš z domu a potom ti strašne vadí keď mi manažment nanútil tú kravu Kendall ako doprovod.....Čo ku mne cítiš?!"
Keď tú otázku povedal, moje srdce vynechalo úder.
Len som na neho pozerala a on spýtavo zdvihol obočie.
"Nič."
Odpovedala som jednoslovne.
"Obaja vieme, že to nie je pravda."
Zdvihol na mňa zo zeme pohľad.
Bolo mi to jasné. Vedela som čo k nemu cítim. Milovala som ho.
"Tak?"
Zase začal.
"Čo? Čo chceš do riti počuť?!" Zvýšila som na neho hlas.
"Pravdu."
Nechápem ako môže byť taký kludný. Vo mne už to všetko vrelo.
"Fajn! Pravda je taká, že ťa nenávidím aj milujem a nenávidím to, že ťa milujem. Za posledný mesiac som po každej našej hádke revala a to isté to bolo aj keď som ťa "vyhodila". A áno žiarlila som na Kendall. Pri každom tvojom dotyku mám husiu kožu. Keď sa usmeješ, neubránim sa úsmevu ani ja. Už mi to fakt lezie všetko na nervy, ale nejde to zastaviť. Chcel si pravdu, máš ju. Teraz môžeš ísť."
Od zúfalstva, že som to naozaj povedala, som si prehrabla vlasy a musela som sa ísť napiť.
V kuchyni som si napystila plný pohár vody a na ex ho vypila. Otočila som sa, že idem odprevadiť Harryho, ale narazila som tvárou do jeho hrude.
Okamžite som sa chcela odtiahnuť, ale jeho ruky boli obtočené okolo mňa, čiže som sa neposunula ani o kúsok. Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Jeho tvár sa začala približovať ku mojej. Na nič nečakal a pobozkal ma. Hneď sa odtiahol, ale ja som si ho za zátylok pritiahla a pre zmenu som sa mu na pery vrhla ja. Do bozku sa usmial. Ako sa niekto môže tak skvelo bozkávať ako on?! Keď už nám dochádzal kyslík, odtiahli sme sa a Harry mi tesne ori uchu zašepkal.
"Aj ja ťa milujem babe."