New Life FF (Harry Styles)

26.

A predsa som sa dočkala.
Po pol hodinke cesty autom šofér zastavil pred cintorínom.

Otvoril dvere a postupne sme všetci vystúpili.
Vonku bolo chladno a zamračené.
V tichosti som otvorila bránku a spolu s ostatnými som vošla na cintorín.
Úplne som si pamätala, kde je mamin, otcov aj babkin hrob.
Prešli sme kúsok po chodníku a potom sme zahli do prava a o pár metrov sme boli tam.
Nikto sa neodvážil prehovoriť.
Nakoniec to ticho prerušil Niall.
"Toto je tvoja mama?"

"Áno."

"Bola nádherná. Už vidím po kom si taká krásna."
Uprene pozeral na fotku mami na mramorovom pomníku.
"Ďakujem."

Zapozerala som sa na maminu fotku.
Zohla som sa k pomníku a položila jej naň kyticu ruží.
"Všetko najlepšie mami."
Usmiala som sa.

Ani neviete ako mi chýba.
S otcom mali spoločný hrob.
Babka ho mala o kúsok ďalej. Na jej hrob som zapálila sviečku a premýšľala, čo by som teraz robila, ak by boli živý.
"Ak chceš, možme ťa tu chvíľku nechať samu."
Povedala Katy.

"Ďakujem."
Pousmiala som sa na ňu. Bola som jej za to vďačná.
Pomaly odišli a ja už som nemala dôvod zadržiavať slzy.
Bože, ja už nechcem žiť ďalej bez rodičov.
Začala som vzlykať. Prečo? Prečo sa to stalo zrovna mne?!

Na chrbte som ucítila jemný dotyk. Pozrela som sa za seba a tam stál Harry. Objal ma a ja som neprotestovala, aj keď to bol on. Objatie som teraz vážne potrebovala. Rukami ma hladil po chrbte a mňa to ukľudňovalo. Dokonca som aj prestala plakať, ale nie nadlho. Len tak sme tam stáli v objatí medzi hrobmi, keď som uvidela blesk z foťáku.
Myslela som si, že sa mi to len stalo, dokiaľ som ho nevidela druhý krát a to už si toho všimol aj Harry.
"Do riti!"

"Nenadávaj, si na cintoríne!"
Napomenula som ho, ale kútiky mi hrali.
Okamžite hrať prestali, keď som videla tú masu paparazzov pred vchodom na cintorín.
Za nimi som počula aj krik, čo značilo, že sú tam aj fanynky.

Zase sa mi spustili slzy.
"To ani jeden blbý deň nemôžem mať kľud?! Sú snáď slepý, že nevidia tú veľkú tabuľu s nápisom Cintorín? Ako môže byť niekto taký..."
Do reči mi skočil Harry.
"Ukľudni sa. Môžem sem zavolať ochranku ak chceš."
Pohladil ma po líci.
"Nie, radšej už poďme. Nechcem robiť ďaľšie problémy."

Harry len kývol hlavou na znak, že chápe a tuku mi dal okolo pásu. Bolo to čudné.
Spolu sme išli až k bránke, za ktorou boli novinári. Síce bola vysoká asi len po pás, ale aj tak nám pomohla, lebo za ňu novinári nesmeli ísť.

Harry otvoril a spolu sme prešli medzi tie supy. Nemali sme tu ani jedného ochrankára, ktorý by nám pomohol sa cez nich dostať.
Začali po nás kričať. Prekrikovali sa tak, že som im skoro nič nerozumela.
Natlačila som sa vic na Harryho a on našťastie pochopil a pevnejšie si ma k sebe pritlačil.
Išli sme okolo jednej fanúšičky a tá začala pyšťať a tlačiť sa na mňa.
"Prosím prestaň."
Snažila som sa ju nejako zo mňa striasť, ale bola neodbitná.
"Vyfoť sa so mnou!"
Kričala. A slovo prosím zabudla doma?
"Prepáč, ale nie."
Pokúsila som sa ju milo odmietnuť.
"Vyfoť sa so mnou ty krava!!"
Zakričala mi ešte raz a teraz už mi praskli nervy.
"Si hluchá? Povedala som nie!"

Konečne sme prišli až k autu v ktorom nás čakali ostatný. Fanynky vonku kričali aby sme neodchádzali.
Louis nám otvoril dvere.
"Choď."
Postrčil ma Harry pred seba do auta a hneď po mne nastúpil aj on.
Louis zase rýchlo zatvoril a šof3r sa snažil vyjsť z parkoviska na cestu.
Paparazzi a fanúšikovia boli nalepení aj na oknách a kapote.
"Si v poriadku?"
Objala ma Katy.
"Je mi to strašne ľúto. Neviem ako sa sem tak rýchlo dostali."
Zamumlala mi do vlasov a dala mi na ne pusu.
"To je v pohode.....dúfam, že nemám vo vlasoch rúž."
Chytila som sa za vlasy a pozrela na prsty, či nie sú od rúžu.
"V tvojich vlasoch sa to stratí."
Mábol rukou Louis a zasmial sa.

Dnes sme doleteli a po týždni vám pridávam konečne novú časť...napísanú v lietadle tak dúfam, že nebude až tak zlá:D