Zara mala skevlý život. Síce bola jedináčik, ale s jej rodičmi sa aj tak skvelo zabavila dokial nezomreli pri tragickej havárií auta. Zara mala len 19. Súd ju pridelil do opatery jej tete, ktorú naposledy videla pred 18 rokmi. Nepozná ju. Jej rodiči...
"Samu ťa do Londýna nepustím. Pôjdem s tebou!" Povedala Kate.
"To chceš vo svojom dome nechať chalanov bez dozoru?" Namietala som.
"Hej! Sme od teba starší, tak sa k nám správaj slušne." Na oko urazene na mňa pozrel Liam.
"Je jediné riešenie. Pôjdeme všetci!" Radostne vykríkol Niall a keby neležím, tak by som odpadla druhý krát. A to mi lekár povedal, že sa mám šetriť. "Robíte si srandu? V žiadnom prípade so mnou nepôjdete!"
"Ak chceš vôbec niekam ísť, drž hubu a krok." Pozrel na mňa naštvane Harold. "Nezvyšuj na ňu hlas!" Postavil sa pred neho Alex.
Harry sa k nemu naštvane priblížil a keď už som myslela, že buď jeden alebo druhý dostane ranu, po nich vyskočili chalani a odtiahli ich od seba.
Harry naštvano odišiel a nezabudol tresnúť dverami. "Choďte prosím von. Chcem byť sama." Povedala som kľudne, ale verte, že to vo mne vrialo. "Ale..." Ani to Alex nestihol dopovedať a ja som znova povedala, sķôr zakričala. "Von!" To už sa všetci pobrali na odchod.
Prístroj vedľa mňa zbesilo pípal, lebo som mala nervy. Kto by s nimi nemal nervy?
*** Hádajte čo! Letím domov do Londýna. Nakoniec som Kate presvedčila, ale bohužiaľ s nami idú aj tý trotly!
Neviem kde budú bývať, ale ja budem doma. Neviem sa dočkať aj keď už teraz mi je jasné, že celé dva dni tam preplačem. Bude to čudný pocit vojsť do toho domu a ucítiť vôňu domova a... proste to bude celé divné.
"Zara pohni, už máme nachystané lietadlo." Posúrila ma Katy a ja som sa postavila a spolu s ňou a chalanmi sme prešli cez tunel až priamo do Katyinho lietadla.
"Prosím slečna Sugg, vaše miesto je tu." Ukázala mi letuška koženú sedačku. Vedľa mňa bolo ešte jedno miesto, tak som si mohla vybrať kde budem sedieť. Iný ľudia by si vybrali pri okienku, ale ľudia, čo majú hrôzu z vzlietania a pristávania si sadnú do uličky presne ako ja.
Sedela som, ale po chvíľke za mnou zase prišla tá istá letuška. "Slečna, je mi ľúto, ale vaše miesto je číslo 3 pri okienku. Musíme dodržiavať zasadací poriadok aj v lietadle." Robí si srandu? Veď vedľa mňa nikto nesedí. Aspoň som si to myslela, ale hneď ako som si presadla si vedľa mňa sadol Styles. Nech si sem sadne kto koľvek chce, ale on nie!
"Sadni si inde." Protestovala som. "Sorry, ale mám tu miesto a ver, že tiež nie som nadšený, že sedím vedľa teba." Au! To bolelo!
"Aspoň si vymeň miesta." Začala som zjednávať.
"Ale slečna Zara, zasadací poriadok musíme dodržiavať aj v lietadle." Povedal na oko seriózne, ale hýbali sa mu kútiky úst. Chce mi robiť naprieky? Fajn! Budeme si robiť naprieky.
"Prosím pripútajte sa." Povedala letuška cez mikrofón a všetci sme ju poslúchli. Lietadlo už stálo na dráhe a mňa chytala panyka. Snažila som sa nedávať svoju nervozitu najavo.
Odrazu sa lietadlo pohlo a začalo naberať rýchlosť. Silno som drtila opierky sedačky a viečka mala pevne privreté k sebe.
Odlepili sme sa od zeme a to už som sa od strachu aj trochu triasla. Na ruke som pocítila jemný dotyk. Otvorila som jedno oko a uvidela Harryho ruku ako má so mnou prepletené prsty. Lietadlo nabralo potrebnú výšku a ja som konečne uvolnila ruky. Otvorila som oči a naskytol sa mi pohľad na Harryho úškrn.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
"Niekto sa tu bojí lietania." Povedal posmešne a stále sa na mňa usmieval. "Nebojím sa lietania, ale vzlietania a pristávania a ak dovolíš, ocenila by som ak by si bol ticho. Ďakujem!" Pretočila som očami a radšej sa pozerala z okienka než na jeho ksicht.
Prekvapivo ma poslúchol a bol ticho. Pár hodín som spala alebo pozerala filmy, alebo počúvala hudbu. Letuška oznámila pristávanie. Pripútali sme sa a len čakali, kedy pristaneme. Zase som mala pevne zavreté oči a drtila opierky na ruky.
Na uchu som pocítila teplý dych. "Babe, ak sa bojíš, môžeš sa chytiť mojej ruky." Zašepkal mi Harry do ucha až mi naskočili zimomriavky. "Nie!" Precedila som cez zatnuté zuby, ale keď nastali jemné turbulencie, neváhala som a chytila sa jeho ruky. Tú druhú mi dal okolo ramien a okludňujúco ma hladkal.
Počula som potlesk a keď som otvorila oči, zistila som, že sme pristali.
Okamžite som sa postavila a vyšla po schodíkoch von.
Som doma!
Vonku bolo chladno aj keď je leto. Fúkal studený vietor.
Hneď pri lietadle nás čakalo auto. Všetci sme nastúpili a ja som šoférovi nadyktovala adresu nášho domu.
