New Life FF (Harry Styles)

65.

Venované:saskqaaaa, Ginelsa, karolin138, nikanikush7777, SuSu_03, Fake_Jade_, emusinkab, Diidier, 3XIgirl, tatu987, NinkaTurekov, itsmenikulyak, Viku_ska2,

veronikusqua, BarbraDee, martinarej, maleruzovehovienko, Tatianka17, HanaHanaGogov,

AdelaKmecov, VikiPavlisova, basically_a_unicorn, Vika_p_, TerkaOndrakova, BeKi-Styles,

LenkaLeni, silvinkanajlepsia, GabrielaOrdoghov, friend634, Kristynka0410, aja112,

Fake_Harry_Styles_, martinarej

Omg, toto mi trvalo dlhšie ako písanie celej časti :D...ak som vás tam nedala všetkých tak sa nahláste ak tam nieste, lebo je toho fakt veľa a nemám v tom prehľad...

Obliekla som si čierne skinny, volné biele tričko a trench coat. Najprv som mala v pláne šaty, lebo idem do kaviarne, kde sa mám stretnúť s maklérom čo som našla jeho číslo na nete, ale od včerajšieho večera čiže od vtedy čo som videla tie fotky Harryho a Kendall som nič nejedla a celkovo sa necítim na opätky a šaty.

Obula som si čierne kožené tomsky a vyšla von. Zabuchla som dvere od svojej izby a išla smerom k výťahom.

Stlačila som prízemie a vyšla von z výťahu. Cez presklené dvere som videla veľa novinárov, ale nevedela som čo tu robia.

Chcela som ísť bočným vchodom, ale nemohla som ho nájsť a personál mal zakázané ma bez povolenia manažéra púšťať cezeň púšťať.

Dala som si okuliare a skúsila šťastie. Otvorila som dvere a započula som výkrik "Tam je!"

To už som vedela, že sú tu kvôli mne. Museli sa nejako dozvedieť, že tu som. Vytiahla som kľúče a nastúpila do toho pekelného auta. Až dnu do auta bolo počuť všetky tie otázky čo sa ma pýtali. Zase som začala plakať a bohužiaľ im to neuniklo.

Rýchlo som naštartovala a bolo mi jedno či niekoho zrazím. Vyšla som na cestu a snažila sa dostať do kaviarne v ktorej som sa dohodla, že sa stretneme s maklérom.

Asi za pol hodinku som to našla, ale aj tak už som desať minút meškala. Zaparkovala som pred kaviarňou a snažila som si upraviť roztečené linky. Ako tak som to urobila a vystúpila som z auta.

Otvorila som dvere do celkom útulne vyzerajúcej kaviarne a pohľadom vyhľadala čašníka.

"Slečne Sugg?" Počula som za sebou. Otočila som sa a stál predo mnou ten muž čo som ho videla pred týždňom vo výťahu a vrazili sme do seba.

"Dobrý deň, vy ste..."

"Eric. Radšej preferujem tykanie ak vám to teda neprekáža." Povedal a podal mi ruku.

"Zara." Usmiala som sa a on ma zaviedol k nášmu stolu. Sadli sme si oproti sebe do kresiel.

"Navrhujem aby sme si najprv objednali a potom prejdeme k veci." Povedal a znovu sa na mňa usmial.

"Súhlasím." Povedala som a začala listovať v nápojovom lístku. O pár minút za nami prišiel čašník a my sme mu nadiktovali našu objednávku.

"Tak, v prvom rade som sa ťa chcel spýtať, či hľadáš dom alebo byt."

"Pravdepodobne dom a je mi vlastne jedno kde. Proste niekde, kde ma nikto nenájde. Premýšľala som aj o Francúzsku alebo Austrálií, ale tým si nie som istá. Zatiaľ asi radšej len Anglicko." Povedala som mu a on si všetko zapisoval do MacBooku, ktorý mal položený na stole.

"Aký máš rozpočet čo si ochotná vraziť do toho?" Spýtal sa a nasadil si okuliare.

"Do 15 miliónov." Povedala som a on sa sám pre seba usmial.

"Niekomu sa darí." Žmurkol na mňa.

"Ani nehovor. Radšej by som nemala žiadne peniaze a rodinu, než toto. Takto mám len novinárov v zadku a dva nevydarené vzťahy. Ten čo peniaze nemá, chce ich získať a ten čo ich má si neváži život a...radšej pokračujme v tom prečo tu sme, lebo sa tu zase rozrevem." Zažmurkala som aby som zahnala slzy. Eric ma pozorne počúval a daroval mi povzbudivý úsmev.

"Dobre a predstavuješ si radšej niečo menšie ako bungalow alebo radšej poschodový dom? Alebo vilu?"

"Asi väčší dom, ale nie zasa až priveľký. Budem tam pravdepodobne tráviť všetok svoj čas. Neplánujem sa v blízkej dobe ukazovať na verejnosti." Chápavo prikývol a zase si niečo zapísal do MacBooku.

"Vyhovoval by ti zajtrajšok, že by sme sa išli pozrieť na tie domy? Napríklad o 10:30 doobeda?"Navrhol a pozrel na mňa.

"Zajtrajšok je super. Čím skôr, tým lepšie. Už to v tom hotely nevydržím." Zasmial sa mi a mykol plecami.

"Ja som ta musel bývať 4 dni aj s priateľom, lebo sa nám pokazila kanalizácia a smrdelo to tam ako žumpa." Obaja sme sa zasmiali a zaplatili za kávu.

"Ak by bolo treba, tak ti zavolám." Povedal a objal ma.

"Fajn, ahoj." Zamávala som mu ešte a kráčala som ku svojmu autu. Aj to musím poriešiť, lebo si ho určite neplánujem nechať. Určite by som s ním bola až príliš nápadná a to je to posledné čo potrebujem.

Zase krátka časť, ale nevedela som čo ďalšie už by som sem mala dať, tak sorry...

Ďakujem za votes a komenty a celkovo za to, že to čítate♥♥♥♥♥

....inak už sa blížime ku koncu a mne je z toho na nič. Síce už nemám žiadne nápady, ale nikdy by ma nenapadlo, že dosiahnem so svojím príbehom niečo takéto a to som dosiahla vďaka Vám ĎAKUJEM