New Life FF (Harry Styles)

71.

Ostala som nehybne sedieť a pozerala som sa pred seba. Moje oči sa začali zaplňovať slzami.

"Nesnaž sa to všetko zviesť na mňa. To ty si sa správal ako úplny debil."
Povedala som dosť nahnevane a prepaľovala som ho nenávistným pohľadom.

"Ja som to tak nemyslel, len..."
Harry to nedopovedal, lebo som mu skočila do reči.

"Nemala som sem chodiť." Zakrútila som hlavou a postavila som sa.
Obula som sa a vyšla som z domu. Začali ma oslepovať blesky foťákov. Otočila som sa a rýchlo vošla späť do domu, no bolo neskoro. Určite má každý z paparazzov minimálne 5 fotiek na ktorých je vidno, že som plakala.

Trasľavo som sa nadýchla a zotrela si z líc stekajucé slzy.

"Zara čo sa stalo?!" Skríkla Katy, ktorá bohužiaľ vošla do chodby a videla ma.

"Ja na to viac nemám." Pribehla ku mne a objala ma. Asi začnem zvažovať Carinu radu, zájsť k psychológovi. Vraj skončím ako Amy Winehouse. Najprv som sa za to hnevala, ale pomaly si začínam uvedomovať, že mala tak trocha pravdu.

"Hej, sadneš si a všetko čo ťa trápi mi povieš. Pomáha to." Bolo mi jasné, že nemá cenu jej odvrávať. Vždy by vyhrala a ja by som tu musela zostať tak či tak.
Chytila mi ruku a ťahala ma za sebou pravdepodobne do kuchyne. Problém bol v tom, že sa do kuchyne išlo cez obývačku a v obývačke sedel kto? Jasné že Harry!

Už sme boli skoro v kuchyni a ja som myslela, že som v suchu. Nekrič hop, kým neskočíš.
Okolo môjho zápästia sa obmotali prsty a aj slepý by vedel, komu patria.
Chcela som svoju ruku z Harrygo zovretia vytrhnúť, ale on za ňu potiahol a ani neviem ako som sa ocitla nalepená na jeho hrudi. Pozrela som mu do očí a chcela som ho pobozkať. Nechcela som sa ho už nikdy v živote pustiť.

Počkať čo?! Blbosť.

"Prestaň sa ma dotýkať!" Povedala som rázne a vytrhla sa mu. Snažila som sa ignorovať to prázdno a chlad, ktorý ma ovial.

"Klameš sama sebe a vieš to." Sklamane na mňa pozeral a ja som kdesi vo vnútri seba, v najhlbšej časti môjho srdca vedela, že má pravdu, ale nedokázala som si to priznať. Moje oči sa zase zaplnili slzami, tak som sa otočila a vošla do kuchyne, kde bola Katy. Pozerala na mňa s lútostivým pohľadom a ja som nevedela ako na to reagovať. Bola som len ticho a Katy tiež. Ticho prerušil vyzváňajúci mobil Katy.

"Prepáč, ale je to súrne." Ospravedlňujúco sa na mňa pozrela a ja som prikývla a pokúsila som sa usmiať, ale ani trošku sa mi to nepodarilo.

Katy odišla aj s mobilom preč a nechala ma v kuchyni. Nevadilo mi, že som tam bola sama, lebo vyjsť z kuchyne, znamená vojsť do obývačky. Nie, ďakujem moja psychika je už aj tak extrémne labilná.

"Zara?" Na ramene som pocítila dotyk. Stál predo mnou Loui, ktorý na mňa pozeral rovnako ako Katy pred chvíľkou.

"Je mi to ľúto." Potichu povedal a pritiahol si ma k sebe.
Bola som uveznená v jeho objatí, za ktoré som bola nesmierne vďačná.

"Nemá ti byť čo ľúto. Rozišli sme sa a koniec. Ja neplačem kvôli jemu, ale....jdnoducho je toho na mňa veľa." Zase klamem samú seba. Mala by som a tým prestať, ale je to jednoduchšie takto, než priznať, že Harryho stále milujem. Nedokážem ani po roku prestať. Stále mi na ňom záleží, ale bolesť z toho, že si vybral radšej Kendall je silnejšia.

Bola to jeho voľba a ja ju nemôžem zmeniť. Ani on nie. Nechcem byť tá druhá a ani ňou nebudem.

"Seba klamať môžeš, ale mňa neoklameš." Pošepkal mi Loui do ucha a ešte pevnejšie ma objal.

"Milovať Harryho je asi to najťažšie, čo sa v mojom živote stalo."

Prepáčte, že je časť zase až po tak dlhej dobe a ešte k tomu je aj krátka, ale ja momentálne nemám čas a hlavne náladu písať.

New Life sa budem snažiť čo najskôr dokončiť a My Secret pravdepodobne pozastavím, lebo nechcem písať keď ma to už ani trošku nebaví. Mám strašne veľa ďalších dôvodov, ale nebudem to sem všetko vypisovať. Už aj tak je ta poznamka dosť dlhá.

Ak aj My Secret pozastavím, nebude to na dlho (dúfam)

Všetkým vám strašne ďakujem, že ti stále čítate a obdivujem vás za to.
😂😂

Snáď ste si tú časť užili aj keď bola krátka a o ničom😀

Daisy😘😘