New Life FF (Harry Styles)

25.

Práve som sa zobudila a premýšlam, čo si oblečiem. Inokedy by som si na mamine narodeniny dala niečo letné a farebné, ale vôbec na to nemám náladu.
Je len 7 hodín ráno a už mi zvoní mobil. Ray.
"Ahoj Zara, neviem či som ťa nezobudil, ale u nás je noc a chcel som ti len povedať, że ti prinesú tie ruže. Maj sa."

"Ďakujem a neboj, nezobudil si ma."
Zasmiala som sa a zložila to.

Dám si aj make up? Kašlem na to.

Nakoniec som si dala čiermr krajkované šaty a išla som sa dole naraňajkovať.

Otvorila som skrinku a vytiahla čierny čaj. Uvarila som ho a otvorila chladničku v úmysle zobrať si mlieko, ale
"Kurva!" žiadne tam nebolo...nečakane. Som hladná, nevyspaná, s výzorom ako mŕtvola v dome mojich mŕtvych rodičov a robím oslavu svojej mŕtvej mame na jej 43 narodeniny, ktoré ale neoslávim s rodinou, lebo sú všetci mŕtvy...až na Kate. Je to depresívne.

Ešte že existuje to Tesco. Zapla som si notebook a objedmala jedlo cez internet.

Sadla som si na húpačku na dvore a čakala, čo mi prinesú jedlo.
Po pol hodinke zazvonil zvonček. Išla som otvoriť, ale jedlo to nebolo. Bol to pán, ktorému som nevidela do tváre, lebo držal obrovskú kvetinu modrých ruží.
"Poďte ďalej. Položte to na tamten stolík" Ukázala som mu a nachystala som si peniaze.

"Koľko to bude?"

"184,99£ prosím."

Dala som mu 200 a konečne odišiel.
Ani nie do minúty zvonil zvonček zase a to už bol konečne môj balík s objedmaným jedlom. Zaplatila som a zaliala si svoj čierny, vychladnutý čaj s ešte stdenším mliekom.

Zobrala som maminu obľúbenü vázu a dala do nej ruže. Je ich 43, lebo mama by dnes oslavovala 43. narodeniny. A sú modré, lebo modré ruže mama milovala.
Tak strašne mi všetci chýbajú.
"Dobré ráno."
Pozdravil Harry a aj s jogurtom si sadol predo mňa.
Keď uvidel, že mi nie je do reči, začal zase on.
"Čo si taká vymódená?"
Ahhh! On nedá pokoj.
"Idem na cintorín."
Prosím, prosím Bože nech už drží hubu.
Boh ma ale mevyslišal a Harry zase začal rozprávať.
"Čo tam?"

"Ko sorry, ale mám tam rodičov."
Vypila som svoj čaj a išla hore. Robia si srandu? Ako môžu ešte všetci spať? Zobrala som si peniaze na taxi a hneď si ho aj privolala.
Keď som uvidela, že už stojí pred domom, obula som sa a nastúpila.
"Dobré ráno."
Milo pozdravil.
"Dobré."

"Kam to bude?"
Spýtal sa a pozeral na mňa cez spätné zrkadlo.
"K Tower Bridge prosím."

Naštartoval a išli celkom dosť dlho cez centrum, až zastal pri Tower Bridge.

Zobrala som kartu a zasunula som ju do toho malého strojčeka.
"Bude to 16£."
Povedal vodič.

"Nechajte to na 20£."
Vyzeral milo a ja som šťastmá, že som konečne doma.

Keď prebehla platba, vytiahla som kartu.
"Dovidenia."

"Aj vám a pekný deň."
Milujem Londýn. Ako tu môžu byť všetci taký milý?

V prvej kaviarni čo som uvidela som si kúpila kávu a išla sa prejsť.
Prešla som cez Tower Bridge a pešo pri Temži som išla až po Big Ben.
Po hodinke sedenia na lavičke a pozerania do blba už ma to omrzelo.
Opäť som si zavolala taxík a o pol hodinku som bola doma.

Všetci už boli dole a raňajkovali.

Prišla som k stolu a zobrala tú obrovskú kyticu. Skoro mi spadla do Niallovho taniera.
"Ježiš, prepáč."
Zasmiala som sa.

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať Zara. Niall by bol schopný zjesť aj tú kvetinu."
Povedal úplne vážne Louis, ale potom sa aj tak začal smiať.

Aj s kvetinou v rukách som sa obula.
"Kam ideš?"
Pozrela na mňa Katy keď už dojedla.
"Na cintorín."

"Počkaj. Liam vraj zavolal nejakému jeho šoférovi. Má po nás o chvíľku prísť."

Zase som sa vyzula a sadla si v obývačke na gauč. Podotýkam aj s tou ťažkou kvetinou v ruke.

Ja sa asi nedočkám.

Sorry, že včera nebola časť, ale nestíham ich písať. Teraz ku koncu roka sa snažím čo najviac učiť a na písanie nemám čas.
Potom to aj tak vyzerá. Posledné časti boli hrozné...