New Life FF (Harry Styles)

21.

Už som úplne odlíčená a prezlečená.
Alex, Kate a chalani už sú u nás doma. Domov ma bude musieť brať Ray.

Prebojovala som sa cez všetkých novinárov a nastúpila do auta. Už som pekne dlho nešoférovala a už mi to začína chýbať. Musím si kúpiť auto. Po rodičoch mi zostalo dosť veľa peňazí a za túto prehliadku som dostala tiež veľa.

"Slečna Zara, vystupovať."
Pousmial sa Ray, keď mi otváral dvere.
"Ďakujem a dobrú noc."
Zamávala som mu a vošla dnu. Z obývačky sa ozývali hlasy, tak som tam hneď zamierila.

"Tak, aká som bola?"
Usmiala som sa.
"Úžasná ako vždy."
Usmial sa Alex a pobozkal ma. Nemohlo mi ujsť Harryho prevrátenie očí.

Sadla som si na sedačku k ostatným.
"To, že si bola úžasná si nemyslím len ja. Už mi volali z Gucci, Dioru a dokonca aj samotný Karl Legerfield zo Chanelu....a chcú aby si urobila rozhovor pre Vogue."
Povedal ohúrene a ja som neverila vlastným ušiam.

"Nechcela by si nám niečo vysvetliť?"
Nechápavo na mňa Niall pozrel.

"No, je mi ľúto, že som vám to nepovedala, ale bála som sa toho ako to vezmete."

"To je v pohode."
Usmial sa na mňa Louis a potom aj Niall a Liam.
Harry bol zaneprázdnený vraždeným Alexa pohľadom.

"A teraz tá druhá časť dohody. Ideš sa najesť!"
Postavila sa Kate a išla do kuchyne.
Ešte som sa rozlúčila s Alexom. Chalani už išli spať. Zostala som len ja a Kate, ktorá si neuveriteľne užívala, že o chvíľu budem jesť.

Na tanier mi dala kopcovú porciu makarón s chedarom.
"Toto by som neziedla ani pred tým než som začala držať diétu."
Bola som úplne zúfalá.

Ziedla som asi polovicu, keď Katy zazvonil mobil.
"Prepáč, ale toto musím zdvihnúť."
S týmito slovami odišla a ja som sa ešte naďalej trápila s tým jedlom.
Natlačila som do seba ďaľšiu vidličku a prudko sa postavila. Okamžite som utekala nad záchodovú misu.

Pravdepodobne som vyvrátila svoj celý obsah žalúdka.
Na svojom chrbte som pocítila dotyk a následne príjemné hladenie. Nemohla som na to reagovať, lebo som sa nemohla ani poriadne nadýchnuť. Stále ma napínalo.
"Čo sa tu deje?!"
Počula som vykríknuť Kate.
Potom už len tma. Zacítila som dotyk na svojom tele, ale ako mávnutím čarovného prútika zmyzol. Zmyzlo všetko.

"Ahoj princezná."
Počula som za sebou hlas. Až teraz som si všimla, že som obklopená bielym svetlom. Otočila som sa za hlasom a uvidela mamu. Nebola tam len ona. Za ňou stáli aj otec a babka. Dokonca aj dedko. Zomrel keď som mala 6.
"Mami!"
Zakričala som a so slzami šťastia utekala za ňou. Už som ju mala na dosah, keď som doniečoho narazila. Nohy sa mi nechcely pohnúť. Vyzeralo to, ako keby nás niečo neviditeľné oddeľovalo. Nedokázala som sa cez to dostať.

Mama s otcom sa pousmiali.
"Zlatko, ty sem ešte nepatríš. Vráť sa naspäť."
Povedal otec.

"Ale ja vás nechcem stratiť už druhý krát."
Začala som vzlykať.

"Sľubujem ti, že budeme celý život s tebou. Nikdy ťa neopustíme."
Prečo sa stále usmievajú?

"Ak by Katherine stratila aj teba, bol by s ňou koniec. Mysli aj na ľudí, ktorý potrebujú aby si sa vrátila."
Prehovoril zase otec.

"Choď, než bude neskoro. Čím dlhšie tu budeš, tým bude cesta späť náročnejšia."
Popohnala ma mama.

"A pamätaj, že ťa milujeme a vždy budeme s tebou!"
Zakričali ešte za mnou.
S ničoho nič sa začali vzďaľovať.
"Nie!"
Zakričala som ešte, ale to už boli preč. Biele svetlo sa premenilo na čierne a ja som počula čudné pípanie a prudkú bolesť hlavy a brucha.