Lovkyňa

Lord z Liendursu

 Keď som konečne dopadla na zem, v panike som sa rozhliadala po kolíku. V ruke mi zostalo len kladivo. Zbadala som ho ďaleko na schode. Rýchlo som sa štvornožky rozbehla že ho zdvihnem ale keď som vyliezla na druhý schod, zastavila ma postava ktorá sa zohla po kolík a so smutným úsmevom kráčala dole po schodoch. Tak ľahko sa môže z lovca stať korisť. Okamžite som začala cúvať. Cúvala som až dovtedy kým som chrbtom nenarazila na stenu. Vtedy som sa opatrne postavila v ruke pevne zvierajúc kladivo. Lord z Liendursu sa na mňa smutne usmial.

Zišiel po schodoch a tam zastal. Obzrel si kolík a potom sa ho pokúsil zlomiť. Samozrejme, neúspešne. V panike som si začala prehľadávať vrecká. Určite som si brala so sebou ešte dva. Vždy som mala tri. No našla som len striebornú dýku (keby som náhodou stretla vlkolaka), výťažok z Prilbice s pieskom, drevený krížik a zrkadlo. Zdvihla som hlavu k Lordovi z Liendursu. Bol oveľa bližšie ako som čakala. Na tvári mal líščí úsmev, na hlave parochňu a oblečenie ktoré by som na seba v živote nenavliekla. Bol odo mňa na tri kroky. V ruke držal kolík.

„Rozprávala som s vaším synom" nadhodila som mierne roztraseným hlasom. 

Vyviesť ho z miery rozprávaním, použiť Prilbicu a kolík so svetlom. 

„Áno?" nadvihol obočie. 

Prikývla som. Lord zastal a naklonil hlavu. Nebol upírom až tak dlho žeby v ňom zanikli úplne všetky city. Aspoň som v to dúfala. Počúval. 

„Bolo to asi pred troma mesiacmi. Stretla som ho na jednej misii. Vravel že Vás chce pomstiť" rozhovorila som sa. 

Dávala som si pozor aby som slová vyslovovala opatrne a nevyjadrovala pri tom žiadne emócie. Lord sa zamračil. 

„To je celý on. Najprv koná až potom rozmýšľa a ľutuje" zavrčal s odporom. 

Žeby svojho syna nenávidel? Rozhodla som sa v rozprávaní pokračovať. 

 „Išiel do učenia k môjmu kamarátovi" povedala som poslednú dôležitú informáciu. 

„Naozaj? A ako sa ten tvoj kamarát volal? Nehovorí sa náhodou že lovec upírov pracuje sám?" zlomyseľne zavrčal a pristúpil o krok bližšie. 

Ťažko som prehltla. Ohryzok mi narazil na železný kryt čo som mala na krku. Dúfala som že to vydrží. 

„Nie je dôležité ako sa volal. Dôležité je do akého remesla išiel" vytiahla som svoj triumf. Prižmúril oči. 

„Nie. Klameš" zasyčal. 

Usmiala som sa a pomaly som pokrútila hlavou. 

„Mali by ste sa naučiť jedno" uštipačne som sa zaškerila. 

„Ja nikdy neklamem" a prudko som zatiahla za záves na okne pred ktorým som stála. 

Záves padol na zem a zamotal sa mi do nôh. Na podlahu dopadlo slabé svetlo svitania. Lord zvrieskol a odskočil z dosahu svetla. Vytiahla som striebornú dýku a prerezala závesy čo ma držali na jednom mieste. Natiahla som sa po kolík a chystala sa vstať, keď sa na mňa Lord vrhol a hodil ma na zem. Obaja sme sa zamotali do prerezaného závesu. Odrazu som sa ocitla pritlačená k zemi Lordom z Liendursu. Dopadalo naňho silnejúce slnečné svetlo a ničilo mu jeho pokožku. Parochňa mu spadla z hlavy. Snažil sa mi z rúk vytrhnúť kolík a kladivo. Skoro sa mu to podarilo, ale kolenom som ho kopla do brucha. Skrútil sa do kŕča a ja som konečne získala kontrolu nad situáciou. Skôr ako sa Lord stihol pozviechať som mu vrazila kolík do srdca. 

 „Váš syn je budúci lovec upírov" zašepkala som mu do ucha. 

Počkala som kým hloh v srdci zaúčinkuje a vytiahla kolík. S odporným mľasknutím vyskočil von. Vyčistila som ho do Lordových nohavíc a aj zaňho zašepkala do ranného úsvitu modlitbu.