Lovkyňa

Útek

Prudko som sa nadýchla a rukou sa dotkla prívesku visiaceho na mojom krku. Ďakovala som bohom, že mi ho démonica nedala dole. 

„Budeš sa musieť celá ponoriť aby si si zmyla šampón dole" oznámila mi strážkyňa, ktorá si vo vode umývala ruky od šampónu. Krátko som prikývla a ponorila sa do vody. 

Zostala som v nej dlhšie, než bolo treba. Retiazka sa nevinne vznášala vo vode, vlasy mi plávali ako riasy okolo hlavy. Keď mi pľúca išlo roztrhnúť, vynorila som sa na hladinu. 

„Tu máš uterák a nové oblečenie. Keď budeš hotová, zavolaj ma, budem v predsieni" povedala, kývla hlavou na kopu oblečenia a podala mi uterák. Zamrmlala som ďakujem a položila ho vedľa seba na podlahu. Sledovala som, ako démonica prechádza cez záves do predsiene. 

Chvíľu som počkala a potom s ťažkým vzdychnutím vyliezla z teplej vody. Vzala som uterák do rúk. Prekvapil ma jeho hladký a zároveň tvrdý povrch. Dosucha som sa ním vyutierala a omotala si ho okolo tela ako provizórne šaty. 

Vzala som do rúk tmavomodré šaty so šnurovačkou vpredu. Boli pri nich čierne pančušky a čierne rukavice. Na spodku bola spodná bielizeň. Rýchlo som ju na seba navliekla. Kým som si na nohy navliekala pančušky, rozmýšľala som nad plánom úteku. 

Určite ho zrealizujem až večer, tým jediným som si bola istá. Potom tu boli dve možnosti. Buď reálne prijmem rituál, alebo ho nejako obídem. Pochybovala som, že ma pustia z dohľadu ešte pred začatím rituálu. Keď ma teraz nechala bez dozoru, bola presvedčená o tom, že má na blízku dostatok posíl keby som sa o niečo chcela pokúsiť. Vzala som do rúk šaty. 

Keď som si ich prevliekla cez hlavu, prekvapila ma látka z ktorej boli zošité. Bola hladká a lesklá. Zdala sa byť nepoddajná, ale na druhej strane s akousi dychtivosťou sa mi prisala na hrudník a chrbát. Nariasenú viacvrstvovú sukňu som si musela upraviť. Bola som presvedčená, že je preto taká nepraktická, aby sa v nej ťažko utekalo. Vpredu na krku som mala šnurovačku. Časť z nej mi siahala až na prsia. Stiahla som si ju úplne silno, až tak, že mi kožu pod ňou skoro vôbec nebolo vidno, stehy ktoré by inak pekne vynikli teraz boli takmer neviditeľné. 

Zdalo sa mi, že mi prasknú všetky rebrá. Na ruky som si navliekla rukavice bez prstov dlhé po lakte. Odhrnula som záves a opatrne vošla do predsiene. Démonica sedela na lavičke a hrala sa s dýkou. Keď ma zbadala, zastrčila ju do pošvy a pružne ako mačka vstala. Ukázala hlavou na topánky ktoré som si pred tým nevšimla. Boli to vysoké čižmy bez praciek, len na šnúrky. Rýchlo som si ich začala zaväzovať. Aj ich si som zviazala úplne pevne. 

Démonica si ma skúmavo prezrela. 

„Takto tie stuhy na šnurovačke nevyniknú" poznamenala. 

Bola som pripravená brániť svoje rozhodnutie, ale ona to ďalej nijako nekomentovala. Len mi kývla hlavou a vyšla von. 

Slnečné svetlo zaútočilo na moje zreničky. Musela som prižmúriť oči. Démonica ma viedla k domu šikmo oproti nám. Znova sme vošli do predsiene, ale tentokrát sme sa nevyzúvali. Prešli sme cez krvavočervený záves. Ocitli sme sa v miestnosti obdĺžnikového tvaru. Steny boli zakryté krvavočervenými závesmi. Na zemi boli pripravené hlinené nádobky so štetcami. 

„Sadni si" povedala démonica do pokojného ticha. 

Keďže som nechcela vyvolať žiadne pochybnosti, poslušne som si sadla a rozhodla som sa že všetky príkazy budem počúvať. Démonica si sadla oproti mne. 

A začala ma maľovať. Na tvár mi nanášala štetcami rôzne krémy a mastičky. 

Netušila som, ako budem vyzerať. A bolo mi to jedno. Mala som dôležitejšie veci na starosti. Keď skončila s maľovaním, presunula sa za môj chrbát a česala mi vlasy. Upravovala ich do mne neznámeho účesu.